Farmaceutický obzor 9/2008

Manažment chronických ochorení, XVII. sympózium klinickej farmácie, 12. - 13. 6. 2008, Košice

Farmaceut v manažmente chronických ochorení

Manažment pacientov s chronickými ochoreniami sa spája s potrebou nepretržitého prehlbovania vedomostí a získavania vyššej vzdelanostnej úrovne farmaceutov. V posledných rokoch sa celosvetove zvýraznila úloha farmaceutov vo farmaceutickej starostlivosti, často na úkor znižovania prípravy magistraliter liečiv. Farmaceut sa viac sústreďuje na pacienta a kooperuje s ostatnými zdravotníckymi pracovníkmi v oblasti farmakoterapie. Cieľom tejto spolupráce je dosiahnutie vyššej kvality farmakoterapie. Klinickí farmaceuti sa od definovania "farmaceutickej starostlivosti" v 90. rokoch minulého storočia zapájajú do sledovania komplexnej terapie pacienta, manažmentu chronických ochorení pacientov, dodržiavania liečebných protokolov niektorých ochorení ako sú astma, diabetes, artériová hypertenzia, antikoagulačná liečba. V zahraničí existujú aj špecializované tímy farmaceutov, ktoré radia napríklad "warfarinizovaným" pacientom. 
Ústrednou ideou farmaceutickej starostlivosti je prevzatie spoluzodpovednosti za výsledok terapie. Lekári vo všeobecnosti zodpovednosť farmaceuta stotožňujú s prevenciou chýb v liečbe, s uskutočňovaním edukácie pacientov a v odporúčaniach k užívaniu voľno predajných liečiv. Chyby liečby môžu zapríčiniť rôzne typy problémov súvisiacimi s liekmi (DRPdrug related problems). Štúdie udávajú ich incidenciu od 0,3% do 9,1% u hospitalizovaných pacientov. Kým niektorí lekári aktivity farmaceutov ponímajú pozitívne, iní majú k nim negatívny postoj. Farmaceut nemôže prevziať zodpovednosť za pacienta bez dostatočných informácií o pacientovi. Musí písomne zaznamenať všetky jeho aktivity týkajúce sa konzultačných rád. Táto práca je atraktívna hlavne pre mladých farmaceutov a mnohí ju vidia preto ako "farmáciu budúcnosti".
Fínska štúdia uskutočnená medzi farmaceutmi aplikujúcimi konzultačnú prax odhalila, že mnoho farmaceutov má nízku vedomostnú úroveň a slabé pochopenie pre interaktívnu úlohu farmaceuta. Dánska štúdia však poukázala, že lekári prvého kontaktu akceptovali až 83% odporučení farmaceutov a 77% z nich aj aplikovali. 
Identifikácia problémov farmaceutmi u pacientov s chronickými ochoreniami musí byť klinicky relevantná a vyžaduje preto nepretržité vzdelávanie ako aj získavanie klinických zručností.

L. Magulová

 

 

 

V ostatnom čase sme si pripomenuli šesdesiatiny pána prof. Ing. Milana Remka, DrSc., zástupcu vedúceho Katedry farmaceutickej chémie Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Náš jubilant sa narodil 29. 10. 1948 v Jasenovej. Základnú školu navštevoval v rodnej Jasenovej (prvý až piaty ročník) a v Dolnom Kubíne. V rokoch 1963 1966 navštevoval Gymnázium P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. Po maturite začal v roku 1966 študovať na Chemickotechnologickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej. Vysokoškolské štúdium ukončil v roku 1971 v odbore "fyzikálna chémia" a získal titul "inžinier". Po jednoročnej vojenskej prezenčnej službe v roku 1972 začal pracovať na Ústave polymérov SAV v Bratislave. Na SAV pôsobil do roku 1974, kedy odchádza do rezortného výskumu na Výskumnom ústave papieru a celulózy (VÚPC) Bratislava. Na VÚPC pôsobil do roku 1978. Ten istý rok prešiel na Farmaceutickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde pracuje doteraz. V roku 1977 získal vedeckú hodnosť kandidáta chemických vied (CSc.) v odbore fyzikálna chémia, v roku 1991 sa habilitoval v odbore fyzikálna chémia na Prírodovedeckej fakulte UK (habilitačná práca "Fyzikálnochemické štúdium derivátov kyseliny karbámovej"), V roku 1994 obhajuje DrSc. v odbore fyzikálna chémia na Chemickotechnologickej fakulte STU (CHTF STU doktorská dizertačná práca "Fyzikálnochemické štúdium membránovoaktívnych liečiv") a v roku 1998 sa stal profesorom pre odbor fyzikálna chémia a chemická fyzika CHTF STU.

Na študijných pobytoch v zahraničí bol v rokoch 1981 a 1996 (University of Groningen, Holandsko), 1987 (Southern Illinois University Garbondale, USA), 1994 (University ErlangenNürnberg, Nemecko), 1995 (University of Cambridge, V. Británia), nepretržite v rokoch 1991 až 2008 (University of Innsbruck, Rakúsko), 1999, 2000 (University of Oxford, V. Británia), 2003, 2005 (German Cancer Research Centre Heidelberg, Nemecko), 2005, 2006 (Free University Amsterdam, Holandsko).

Zameriava sa na farmaceutickú a medicínsku chémiu, liečivá účinkujúce na excitabilných membránach, liečivá kardiovaskulárneho systému, inhibítory enzýmov; teoretickú a počítačovú chémiu, štruktúru medzimolekulových komplexov a liečiv a na molekulové modelovanie v chémii a biológii.

Na Farmaceutickej fakulte UK najprv pôsobil ako vedecký pracovník a od roku 1990 ako vysokoškolský učiteľ. Pedagogicky je činný na Katedre farmaceutickej chémie vo všetkých formách výučby. Konštituoval a prednáša v slovenskom aj v anglickom programe predmet "molekulové základy vývoja liečiv". Pre študentov anglického programu prednáša aj predmet "farmaceutická chémia". Doposiaľ vychoval 32 diplomantov, 13 PharmDr a 3 PhD. Je členom odborových komisií doktorandského štúdia zo študijných odborov farmaceutická chémia (FaF UK), predsedom odborovej komisie fyzikálna chémia (FaF UK), teoretická a počítačová chémia a environmentálne inžinierstvo (obidve na Fakulte chemickej a potravinovej technológie STU). Je členom Vedeckej rady Farmaceutickej fakulty UK.

Vo vedeckovýskumnej činnosti získal viaceré granty a štipendiá (JSPS Fellowship, Japonsko; Senior Fullbright Schollarship, USA; DAAD štipendium, Nemecko; grant Cambridge Colleges and University, grant Oxford Colleges and University, Veľká Británia; grant Európskej únie "Copernicus" HPC grant Európskej únie, COST grant EU, niekoľko grantov v rámci vedeckej spolupráce RakúskoSlovensko a viaceré granty Vedeckej grantovej agentúry MŠ SR (VEGA).

Profesor Remko je autorom viac ako 200 pôvodných vedeckých prác z oblasti chémie a farmácie uverejnených v zahraničných aj domácich recenzovaných odborných časopisoch, ktoré boli doposiaľ viac ako 840krát citované, z toho bolo 770 SCI citácií. Je autorom kníh: Základy medicínskej a farmaceutickej chémie, Medicínska chémia, Molekulové modelovanie. Princípy a aplikácie, Metódy výskumu a vývoja liečiv. Je spoluautorom kníh Memorix klinickej farmakológie, QSAR in Design of Bioactive Compounds, vysokoškolských skrípt: Teoretické základy farmaceutickej chémie a Vybrané kapitoly z farmaceutickej chémie: Molekulové základy vývoja liečiv.

Je členom viacerých profesných medzinárodných organizácií vrátane The American Chemical Society (USA), Fellow of The Royal Society of Chemistry Londýn (CChem FRSC), The World Association of TheoreticallyOriented Chemists (doživotný člen). V roku 1998 mu bolo vo Veľkej Británii za prácu v oblasti chémie udelené ocenenie The Order of International Fellowship (MOIF). V roku 2000 mu Kráľovská chemická spoločnosť (RSC) so sídlom v Londýne udelila ocenenie Award of an RSC Journals Grant. Je predsedom celoštátnej Odbornej skupiny molekulového modelovania a molekulovej grafiky Slovenskej chemickej spoločnosti a členom Slovenskej farmaceutickej spoločnosti (SFS). Od roku 2006 pôsobí v Akreditačnej komisii Vlády SR (člen pracovnej skupiny pre oblasť výskumu 12: Chémia, chemická technológia a biotechnológie). Je "Associate Editor" (coeditor) medzinárodného vedeckého časopisu Chemical Papers. V roku 2005 bol ocenený Weberovou cenou SFS, v roku 2007 Medailou PhMr. V. J. Žuffu (SFS) a od roku 2008 je čestným členom Slovenskej farmaceutickej spoločnosti, ktoré je najvyšším ocenením tejto vedeckej a odbornej organizácie.

Vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa touto cestou jubilantovi poďakoval za jeho doterajšiu prácu, ktorou sa profiloval v chemických a farmaceutických vedách a do ďalšej výchovnovzdelávacej, vedeckovýskumnej a organizátorskej činnosti mu zaželal predovšetkým plné zdravie, pohodu a radosť z doterajšej činnosti v prospech nás všetkých.

 

Práca je prehľadom derivátov kyseliny fenylkarbámovej syntetizovaných v priebehu rokov 1997 - 2007. Obsahuje opis zlúčenín, študované fyzikálno-chemické vlastnosti a pri niektorých látkach hovorí o biologicke aktivite. Samotná práca je členená podľa rokov, v ktorých boli zlúčeniny pripravené.
Kľúčové slová: deriváty kyseliny fenylkarbámovej - fyzikálno-chemické vlastnosti - biologická aktivita

Review of the phenylacarbamic acid derivatives synthesized during the years 1997 - 2007

The present paper is a review of phenylcarbamic acid derivatives synthesized during the years 1997 - 2007. It includes the description of novel substances, studied physicochemical properties and in some cases it deals about biological activity. The paper is devided according to the years of the preparation of newly developed substances.
Key words: phenylcarbamic acid derivatives - physicochemical properties - biological activity.

S. Kečkéšová, E. Sedlárová

 

 

Nevyhnutným predpokladom na plnenie kľúčových funkcií hrubého čreva je udržiavanie bezpečnej bariéry medzi vonkajším a vnútorným prostredím, kvalitatívne a kvantitatívne mimoriadne mikrobiálne osídleným. Ak za určitých okolností nastane nadmerné patologické rozmnoženie baktérií v čreve, cez lymfatický systém môže dôjsť aj k ich prieniku do ostatných častí organizmu (1 - 3). Mikroflóra tráviaceho ústrojenstva predstavuje špecificky vyváženú sústavu, ktorú možno vhodne označiť ako mikrobiálny ekosystém, keďže rovnováha je jednou z jej základných vlastností. Z klinického hľadiska je normálna fyziologická mikroflóra definovaná ako súbor mikroorganizmov, ktoré môžu byť prítomné v tráviacom ústrojenstve zdravého človeka (4).
Kľúčové slová: mikroflóra tráviaceho traktu probiotiká Lactobacillus acidophilus

Lactobacillus acidophilus we can be in daily contact with it

The assumption for fulfilment of the key functions of large intestine is the maintenance of barrier between external and internal milieu which is qualitatively and quantitatively extremely microbiologically colonized. When in certain conditions the excessive pathological proliferations of bacteria occur, these can penetrate through lymphatic system into other parts of organism (l, 2, 3). The indigenous micro flora forms a specific baianced system which can be properly designated as microbiological ecosystem, because the balance is one of its basic attributes. From clinical point of view the normal physiological micro flora is defined as a population of micro organisms that can be present in gastrointestinal tract of a healthy human.
Keywords: micro flora of gastrointestinal tract probiotics Lactobacillus acidophilus

D. Liptáková, Ľ. Valík, L. Janovčíková

 

 

 

Prehľady a experimentálne práce
S. Kečkéšová, E. Sedlárová: Prehľad derivátov kyseliny fenylkarbámovej zosyntetizovaných v priebehu rokov 1997 - 2007 
D. Liptáková, Ľ. Valík, L. Janovčíková: Lactobacillus acidophilus, s ktorým môžeme byť v každodennom kontakte


Personálie
Prof. Ing. Milan Remko, DrSc., CChem FRSC - 60-ročný


Nové knihy


Súhrny prednášok a posterov

XVII. sympózium klinickej farmácie - Manažment chronických ochorení

Content
Reviews and articles

S. Kečkéšová, E. Sedlárová: Review of the phenylacarbamic acid derivatives synthesized during the years 1997 - 2007 
D. Liptáková, Ľ. Valík, L. Janovčíková: Lactobaclllus acidophilus we can be in daily contact with it


Personalities
Prof. Ing. Milan Remko, DrSc., CChem FRSC - 60-anniversary


New books

 

 

Partneri