V dňoch 26. 6. – 28. 6. 2008 sa konali XXXIV. lekárnické dni (LD) v Novom Smokovci. Hlavnou témou boli respiračné ochorenia:

–    akútne ochorenia dýchacích ciest
–    chronické zápalové ochorenia dýchacích ciest
–    spolupráca lekára a lekárnika pri ochoreniach dýchacích ciest
–    odborno-poradenská služba lekárnika pri ochore­niach respiračného traktu.

Lekárnické dni boli venované životnému jubileu profesora Špringera, prvého profesora v odbore lekárenstvo na Slovensku, a 55. výročiu inštitucionál­neho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.

Rokovanie otvorila doc. RNDr. M. Fulmeková, CSc., predsedníčka lekárnickej sekcie Slovenskej farma­ceutickej spoločnosti. Privítala jubilanta prof. RNDr. Vladimíra Špringera, CSc., ďalej dekana Farmaceutic­kej fakulty UK prof. RNDr. D. Mlynarčíka, DrSc., prednášateľov, vystavujúce farmaceutické firmy, samozrejme všetkých počúvajúcich, diskutujúcich a za­ujímajúcich sa o nové poznatky v terapii respiračného traktu, ale i o komorové dianie, o výsledky inšpekcie ŠUKL-u, o smerovanie v lekárenstve, o budúcnosť lekárenstva. Doc. RNDr. Fulmeková zdôraznila výz­nam Slovenskej farmaceutickej spoločnosti (SFS), ktorej súčasťou je aj lekárnická sekcia. SFS je nezisková vedecká odborná spoločnosť, ktorej členovia sa podieľajú na rozvoji farmaceutických vedných odborov a zdravotníctva na území Slovenska. SFS oslávila tohto roku 55 rokov svojej existencie. Vznikla v roku 1953 z iniciatívy magistrov bratislavského kraja, ktorí

v rámci postgraduálneho vzdelávania pri cykle pred­nášok o ČSL 2 a jeho doplnku vyslovili požiadavku vytvorenia ustanovujúceho výboru s úlohou založiť odbočku Farmaceutickej sekcie Československej lekárskej spoločnosti J. E. Purkyně v Bratislave. Jej prvým predsedom sa stal doc. RNDr. Ladislav Záthu­recký. Cieľom odbočky bolo podieľať sa na rozvoji a prenose poznatkov farmaceutických odborov a zdra­votníctva na území Slovenska do širokej základne farmaceutického (lekárnického) terénu. Z tejto odbočky vznikla SFS ako súčasť Československej farmaceutickej spoločnosti. SFS sa postupne vnútorne diferencovala, vznikali jednotlivé sekcie. Ako prvá vznikla sekcia farmaceutickej chémie, druhou bola sekcia farmaceutickej analýzy, potom sekcia technologická. Lekárnická sekcia vznikla v roku 1972. V roku 1985 vznikla sekcia dejín farmácie. V roku 1989 sekcia klinickej farmácie, v roku 1993 sekcia homeopatická. Najmladšou je sekcia prírodných liečiv. V roku 1993 so vznikom samostatnej republiky sa Československá farmaceutická spoločnosť rozdelila na dva rovnocenné subjekty. Popri odborných sekciách vznikali aj spolky farmaceutov, založené na regionálnom princípe. Prvé vznikli ešte v roku 1969 v Bratislave, v Martine a v Košiciach. Neskôr v roku 1977 vznikli nové spolky farmaceutov v Banskej Bystrici, Michalovciach a v západoslovenskom kraji. Slovenská farmaceutická spoločnosť doposiaľ zorganizovala 7 zjazdov:

  • 1.    v roku 1971 v Starom Smokovci
  • 2.    v roku 1976 v Bratislave
  • 3.    v roku 1980 v Košiciach
  • 4.    v roku 1984 v Banskej Bystrici
  • 5.    v roku 1987 v Žiline
  • 6.    v roku 1998 v Bratislave
  • 7.    v roku 2004 v Nitre

SFS výsledky vedeckej práce svojich členov pravidel­ne vyhodnocuje. Má štyri typy ocenení. Najvyšším je čestné členstvo v SFS. Druhým je udelenie Weberovej ceny za významnú pedagogickú a vedeckú činnosť. Od roku 2001 sa udeľuje za zásluhy o slovenské lekár­nictvo Medaila V. J. Žuffu, významného slovenského lekárnika. Sekcia dejín farmácie udeľuje Medailu PhMr. Jána Halašu.

SFS spolupracuje so Slovenskou lekárskou spoločnosťou (SLS) a so zahraničnými spoločnosťami, najmä s Českou farmaceutickou spoločnosťou (ČFS) a s Medzinárodnou farmaceutickou federáciou (FIP). Funkciu predsedov doteraz vykonávali: prof. RNDr. L. Záthurecký, DrSc., prof. RNDr. J. Mayer, DrSc., doc. RNDr. PhMr. L. Kňažko, CSc., prof. RNDr. M. Mandák, CSc., prof. RNDr. M. Chalabala, DrSc. Od roku 1999 je prezidentom prof. RNDr. J. Čižmárik, CSc.

Po slávnostnom otvorení nasledovala prednáška doc. RNDr. M. Fulmekovej, CSc. „ Prof. RNDr. V. Špringer, CSc. jubiluje“. Vo svojej prednáške poukázala na prínos jubilanta počas jeho aktívneho života na FaF UK ako v oblasti vedecko-výskumnej, tak aj pedagogickej. Okrem iného má spolu s prof. Ing. P. Kováčom, DrSc., prof. MUDr. J. Švecom, DrSc. a prof. MUDr. P. Švecom, DrSc. významný podiel na vzniku Univerzitnej lekárne FaF UK ako vedecko-výskumného a pedagogického pracoviska FaF UK v predmete lekárenstvo. Nasle­dovala prednáška doc. RNDr. J. Kolářa, CSc. a prof. RNDr. V. Špringera, CSc. „Názvy liečiv a generická substitúcia“. Autori poukázali na úlohy lekárnika pri generickej substitúcii. Lekárnik môže informovať pacienta o možných alternatívach k vydávanému liečivému prípravku a s jeho súhlasom je oprávnený zameniť predpísaný liek za taký liek, ktorý obsahuje rovnakú liečivú látku, má rovnakú liekovú formu, rovnakú cestu podania a je zhodný z hľadiska účinnosti a bezpečnosti. Kolektív autorov doc. RNDr. S. Szücsová, CSc. a doc. PharmDr. J. Sýkora, CSc. venovali pozornosť 55. výročiu inštitucionálneho ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov na Slovensku. Vo svojej prednáške poukázali na významný medzník pre farmaceutov a farmaceutických laborantov po ich zaradení do systému ďalšieho vzdelávania pracovníkov v zdra­votníctve. Umožnilo im systematické ďalšie vzdelá­vanie a zvyšovanie ich kvalifikácie, otvorilo cestu pre vytvorenie kritérií ich odbornej kvalifikácie, prispelo k formovaniu a diferenciácií jednotlivých farma­ceutických činností a špecializačných odborov.

Ďalej nasledovali zaujímavé odborné prednášky, ktoré pokračovali aj nasledujúce dni. Jedno poobedie bolo venované panelovej diskusii na aktuálne témy týkajúce sa stavovskej organizácie, legislatívy a vzde­lávania lekárnikov a workshopu k projektu „Vaše srdce“.

Súčasťou XXXIV. lekárnických dní boli aj výstavky farmaceutických firiem: spoločnosti GlaxoSmithKline – hlavného partnera podujatia, hlavných sponzorov – AstraZeneca, Teva, ako aj ďalších sponzorov: CSC Pharmaceuticals, Dr. Müller Pharma, Hartmann, Medishop Slovakia, Medochemie, Interpharm Slovakia a.s., Krka, Omron, Merck Serono, Sanofi aventis, Vitar, S + D Pharma Sk s.r.o., Berlin Chemie, Orion, Bayer, Celimed, Leros, Gamo, Solvay Pharma. Vystavujúce a sponzorujúce formy boli vybavené názorným infor­mačným materiálom, za čo im patrí srdečná vďaka. XXXIV. LD mali bohatú účasť. Priniesli veľa nových odborných poznatkov a v neposlednom rade prispeli i k stretnutiu kolegov.

Lekárnické dni splnili očakávanie organizátorov a širokej farmaceutickej verejnosti.

Doc. RNDr. M. Fulmeková, CSc., poďakovala na záver podujatia všetkým prítomným za účasť, prednášateľom za prednášky, farmaceutickým firmám za výstavky. Poďakovala aj firme Farmi-Profi, predovšetkým PharmDr. Kataríne Bilej a PharmDr. Markovi Vatralovi za technické zabezpečenie lekárnických dní a kultúrneho programu. Vďaka patrí aj vedeckému sekretárovi lekárnickej sekcie (PharmDr. L. Černuškovej, CSc.), organizačnému výboru XXXIV. lekárnických dní a všetkým nemenovaným, ktorí akokoľvek prispeli k organizácii a priebehu tejto akcie.

M. Fulmeková, L. Černušková

XXXIV. lekárnické dni

Respiračné ochorenia

26. 6. – 28. 6. 2008 Nový Smokovec

PREDNÁŠKY

Tuberkulóza – stále aktuálna hrozba
I. Solovič
Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy

Napriek tomu, že v roku 2008 uplynulo 126 rokov od objavu tuberkulózneho pôvodcu ochorenia – mykobaktérie – Róbertom Kochom, jeho veta, ktorú povedal na zasadnutí Berlínskej fyziologickej spoločnosti – „Keby sa význam choroby meral počtom obetí, všetky aj tie najobávanejšie infekčné choroby ako mor a cholera, zostali by ďaleko za tuberkulózou.“- je stále platná.

•    V roku 2005 vo svete vzniklo 8,8 milióna nových ochorení na TBC a 1,6 milióna ľudí na toto infekčné ochorenia zomrelo.
•    V roku 2005 sa v európskom regióne Svetovej zdravotníckej organizácie vyskytlo 445 tisíc nových prípadov tuberkulózy a 66 tisíc ľudí na toto ochorenie zomrelo.
•    Dokonca aj v krajinách, kde bol v minulosti stabilizovaný trend výskytu tohto infekčného ochorenia, sa v súčasnosti pozoruje mierny vzostup. Tento stav je podmienený najmä migráciou na našom kontinente. Veď za posledných 400 rokov nebola tak výrazná migrácia v Európe ako je tomu v posledných 10 rokoch.
•    Pod európsku úradovňu Svetovej zdravotníckej organizácie patria okrem krajín, ktoré sa geograficky nachádzajú na území Európy aj Izrael a všetky krajiny bývalého Sovietskeho zväzu. A práve v týchto krajinách sa v posledných 15 rokoch pozoruje výrazný nárast tuberkulózy.
•    TBC je klasickou sociálnou chorobou, nezamestnanosť, bieda a migrácia sú sprievodné javy tohto ochorenia.
•    Marginálne skupiny obyvateľstva nemajú v mnohých krajinách dostup k zdravotnej starostlivosti.
•    V posledných desaťročiach sa vo svete neobjavili nové diagnostiká, lieky a ani vakcína proti tejto závažnej chorobe. Doteraz nemáme účinnú očkovaciu látku, ktorá by zabránila šíreniu ochorenia.
•    V mnohých krajinách regiónu chýba dostatok kvalifikovaného a motivovaného zdravotníckeho personálu.
•    TBC je stále najčastejšou príčinou smrti u HIV koinfikovaných osôb.
•    TBC nepozná a nerešpektuje hranice.

V rámci spoločného Plánu boja proti tuberkulóze v Európe na roky 2007 – 2015 by sa mal redukovať počet ochorení na 50 % oproti roku 1990 a do roku 2050 eliminovať toto ochorenie (t. j. počet prípadov pod 1 na 1 milión obyvateľov).

Multirezistetná tuberkulóza a X liekovo rezistentná tuberkulóza / v súčasnosti neliečiteľná forma/ sú časovanou bombou pre európsky región. 13 krajín európskeho regiónu zaujíma popredné miesto vo výskyte liekovo rezistentných foriem tuberkulózy. Ročne vzniká 70 000 prípadov multirezistentnej tuberkulózy, z toho je 95% vo východoeurópskom regióne. Veď práve v Estónsku, Lotyšsku a krajinách strednej Ázie je celosvetovo najvyšší výskyt týchto zmutovaných foriem tuberkulózy. Nedostatok liekov pre celú dobu liečby ako aj ich nedostatočná kvalita a nesprávna stratégia liečby sú hlavnými príčinami ich vzniku.

Štatistické údaje o výskyte TBC v Európe:

•    výskyt ochorenia 51/100-tisíc obyvateľov
•    v 15 „starých“ krajinách EU 13/100-tisíc
•    v „nových“ krajinách EU 25/100-tisíc
•    ostatné krajiny európskeho regiónu 103/100-tisíc
•    Nórsko výskyt 5/ 100-tisíc a Tadžikistan 198/100-tisíc
•    19 % prípadov v krajinách EU sa vyskytuje u cudzincov
•    v Ruskej federácii v roku 2006 sa vyskytlo 116 646 novozistených prípadov a u 12 998 sa vyskytla koinfekcia TBC/HIV
•    podľa pohlaví je výskyt 2x častejší u mužov ako u žien

Literatúra:

1.    Global Tuberculosis Control, Surveillance, Planning, Financing. WHO Report 2007. Geneva:WHO, 2007, 270 s.
2.    Solovič, I., Rozborilová, E.: Tuberkulóza – stála hrozba pre všetkých. Medicínsky monitor, č.4, 2007, s. 30, ISSN 1335-0951
3.    Solovič, I.: Ministerské fórum o tuberkulóze – všetci spoločne proti tuberkulóze. Respiro, 5, 2007, s.27-28, ISSN 1335-3985

 


 

Mykobaktérie – trvalý spolupútnik človeka
D. Mlynarčík
Farmaceutická fakulta UK, Bratislava

Mykobaktérie sú pôvodne pôdne mikroorganizmy, ktoré sa adaptovali na domestikovaný dobytok pred 10 – 25 tisíc rokmi. Z dobytka sa potom adaptovali na človeka. Migráciou pastierov s dobytkom sa šírili ďalej.

V rode Mycobacterium je dnes známych asi 100 druhov a analýza DNA svedčí o ich blízkej príbuznosti. Najdôležitejšie druhy vyskytujúce sa v našich končinách - M. tuberculosis a M. bovis sa vyvinuli síce v približne v rovnakom čase, ale nezávisle od seba a z rozdielnych prekurzorových druhov.

Ľudia umierali na tuberkulózu už pred vyše 4000 rokmi, o čom svedčia nálezy deformovaných kostí na miestach neolitických sídel v Taliansku, Dánsku, na Strednom východe, ako aj v múmiách zo starovekého Egypta.

O chorobe pripomínajúcej tuberkulózu sú záznamy na asýrskych hlinených tabuľkách. Opísal ju aj Hippocrates (od neho pochádza meno „phthisis“ – zničujúci) a usúdil, že ide o dedičnú chorobu. Jej kontagióznosť ale postrehli Aristoteles a po ňom aj Galenos.

Rast veľkých miest v Európe utváral podmienky pre vyčíňanie tejto choroby. V 16. a 17. storočí vznikali rozsiahle epidémie, kulminovali v 19. stor., keď každý štvrtý Európan zomrel na TBC.

V 19. a najmä 20. storočí však nastal zvrat. R. 1882 Robert Koch objavil jej pôvodcu Mycobacterium tuberculosis (traduje sa názov „ Kochov bacil“) a r. 1890 tuberkulín, ktorý bol pôvodne zamýšľaný ako očkovacia látka (pričom zlyhal) a dodnes sa používa ako diagnostikum. Vakcínu vyvinuli až Albert Leon Calmette a Camille Guérin, ktorí v rokoch 1908 – 1921 po 231 pasážach M. bovis cez chudobné médium získali avirulentný kmeň (BCG – Bacille Calmette – Guérin). Už v r. 1921 boli s úspechom očkované dojčatá.

Pre modernú terapiu TBC je dôležitý rok 1943, keď Schatz a Waksman objavili streptomycín. R. 1952 k nemu pribudol izoniazid a po r. 1960 ďalšie moderné antituberkulotiká - rifampicín, rifabutín, etambutol, pyrazínamid, azitromycín a klaritromycín, klofazimín, fluorochinolóny.

Medzitým rozsiahly výskum priniesol prevratné poznatky o zložení, štruktúre a ultraštruktúre buniek mykobaktérií, ich fyziológii, faktoroch virulencie, ako aj o patogenéze tejto choroby. V ostatných rokoch významne prispela k poznaniu genomika. To všetko otvára nové cesty k prevencii i terapii tuberkulózy.

V 20. storočí sa výskyt TBC v rozvinutých štátoch znižoval vďaka vakcinačnému programu, zlepšeným životným podmienkam i zdravotnej starostlivosti. Od 80-tych rokov sa však opäť zvýšil v dôsledku sociálno-ekonomických zmien (migranti, bezdomovci, predlžovanie veku...), ako aj z iných príčin, najmä ako sekundárna infekcia u chorých na aids.

V 90. rokoch bola morbidita v Európe 14/100 000 obyvateľov – ale v Ázii a záp. Rusku až 100 – 300/100 000 obyvateľov a v strednej a južnej Afrike dokonca ešte viac. Vo vyspelých štátoch morbidita síce odvtedy klesá, napriek tomu na tuberkulózu každoročne ochorie na celom svete 8 miliónov ľudí a 1,7 – 2 milióny zomierajú (každých 15 sekúnd jeden).

Prítomnosť mykobaktérií v ľudskom organizme je častá. Podľa údajov WHO každý tretí človek je nakazený dormantným kmeňom mykobaktérií, pričom v jednom z 10 prípadov pri oslabení imunity sa dormantný kmeň aktivizuje a človek ochorie.

Veľké obavy vzbudzuje vznik a šírenie sa rezistencie voči antituberkulotikám. Hrozbou najmä v prípade pandémie je najmä „superkmeň TB“, označovaný ako XDR-TB (extensively drug-resistant TB). Je rezistentný voči izoniazidu, rifampicínu, chinolónom a aspoň jednému z antibiotík 2. línie – kapreomycínu, kanamycínu alebo amikacínu. Bol už zachytený v 37 krajinách (v mnohých afrických a ázijských sa to neskúmalo). Mortalita pri ochorení týmto kmeňom je vyše 50 percent.

V súčasnosti sa vyvíjajú a skúšajú potentnejšie vakcíny z rekombinantných kmeňov M. bovis, obohatených o gény M. tuberculosis, alebo o gény neumožňujúce ich prežívanie v makrofágoch. Majú až 10-násobne lepšiu účinnosť.

Na nové terapeutiká si budeme musieť ešte dočkať. V 3. fáze skúšania je chinolón moxifloxacín, ďalší chinolón a dva deriváty nitroimidazolu sú v 2. fáze a s niekoľkými ďalšími sa klinické skúšanie ešte len začína.

Výskum a vývoj sa orientuje na genetický prístup a hľadajú sa nové cesty štúdia interakcie medzi M. tuberculosis a hostiteľom. Malo by to otvoriť nové možnosti prevencie a terapie tuberkulózy. Keďže ale na šírení TBC majú veľký podiel environmentálne faktory, nové vakcíny a liečivá samy o sebe problém s tuberku­lózou nevyriešia. Ako povedal René Dubos (1952) – osamotené medicínske riešenie nepomôže pri liečbe a predchádzaní TBC.

 


 

Programy boja proti TBC a epidemiologická situácia tuberkulózy v Slovenskej republike
J. Švecová, I. Solovič
Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie, Vyšné Hágy

Svetový výskyt tuberkulózy varuje. Je predpoklad, že 32% svetovej populácie je infikovaných tuberkulózou (1,86 miliardy ľudí), ročne vzniká 8 miliónov nových prípadov, z toho 3,52 milióna je mikroskopicky pozitívnych, 2,8 milióna ľudí ročne zomrie na choroby priamo alebo nepriamo súvisiace s tuberkulózou (1). Odhady WHO na roky 2000-2020 udávajú, že sa ňou nakazí ďalšia miliarda ľudí, 200 miliónov ochorie a 35 miliónov zomrie, ak sa nezlepší zdravotná starostlivosť (2).

Už v apríli 1993 WHO vyhlásila všeobecný núdzový stav ohrozenia tuberkulózou - „global emergency“. Bolo to vôbec prvý raz, čo sa takéto vyjadrenie vyslovilo pri infekčnom ochorení. Už dva roky predtým v roku 1991 vznikla medzinárodne odporučená stratégia na liečbu tuberkulózy - DOTS (direct observation of treatment short course - priamo kontrolovaná liečba pod lekárskym dohľadom) ako reakcia WHO na narastajúcu svetovú incidenciu tuberkulózy (1).

V roku 2006 bol vyhlásený stav zvýšenej pohotovosti – „global alert“, nakoľko toto zákerné infekčné ochorenie ohrozuje takmer každého z nás. Vlaňajší deň boja proti TBC sa niesol v znamení hesla: „Ak je TBC niekde, tak je všade!“ a poukazoval na TBC ako globálny problém prekračujúci hranice krajín a kontinentov. Heslo pre tento rok znie: „Každý môže pomôcť v boji proti TBC!“ (I am stopping TB) a poukazuje na nutnosť osobného zapojenia sa každého človeka do boja proti tuberkulóze. Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila k tomuto dňu päť kľúčových posolstiev (3).

Situácia na Slovensku je v oblasti incidencie a prevalencie stabilizovaná už niekoľko rokov. V roku 1951 bola incidencia TBC na Slovensku 299,7 na 100-tisíc obyvateľov. V roku 2000 incidencia klesla na 20 na 100-tisíc obyvateľov a v roku 2004 na 13,6 na 100-tisíc obyvateľov. Slovensko bolo zaradené medzi krajiny s nízkym výskytom TBC. V roku 2007 sme zaznamenali v Národnom registri TBC 708 ochorení, čo je 13,2 na 100-tisíc obyvateľov.

Na Slovensku máme možnosť pozorovať rozdiely medzi výskytom tbc u mužov (455 prípadov) a u žien (253 prípadov). V detskej populácii (0 – 14 roční) sa tuberkulóza vyskytla v 16 prípadoch.

Incidencia v rámci Slovenska je rozdielne vysoká v závislosti od jednotlivých krajov. Kým v Bratislavskom, Nitrianskom a Banskobystrickom kraji nedosahuje ani 8 prípadov na 100-tisíc obyvateľov, v Žilinskom kraji je to 15,9 na 100-tisíc obyvateľov a na Východnom Slovensku v Košickom kraji dosahuje 15,1 a v Prešovskom 25,8 na 100-tisíc obyvateľov. Znamená to, že práve v týchto krajoch by mala byť naša spoločnosť viac ostražitá na plnenie preventívnych opatrení.

Nech pozeráme na tuberkulózu z akéhokoľvek hľadiska, vždy zostane problémom dotýkajúcim sa nás všetkých. Preto je potrebné si uvedomiť náš osobný postoj voči tejto chorobe, ale aj možnosti a prínos, ktorým môžeme pomôcť v boji proti nej.

Literatúra:

1.    Global Tuberculosis Control, Surveillance, Planning, Financing. WHO Report 2005. Geneva: WHO,2005, 248 s.
2.    Solovič, I., Badalík, L.: Svetový výskyt tuberkulózy varuje. In: Ošetrovateľský obzor, 2006, č, 1, s.28-31.
3.    http://www.stoptb.org/events/world_tb_day/2008/ [cit. 2008-02-18]


K problematike tuberkulózy u detí
E. Nevická, K. Frecerová

V treťom tisícročí je zarážajúce, že tretina ľudstva je infikovaná tuberkulózou. 8 – 12 miliónov vzniká ročne nových ochorení, 3 milióny ľudí zomiera v každom roku, z nich ? milióna sú deti. Tieto závažné údaje sa však nevzťahujú na epidemiologickú situáciu v SR.

S tuberkulóznou nákazou sa človek stretáva najčastejšie už v detskom alebo mladistvom veku. Ochorenie vyvolávajú tri známe patogénne kmene, Mycobacterium tuberculosis, M. bovis a M. africanum. Viacero dôležitých faktorov podmieňuje či pri styku s nákazou dôjde k ochoreniu. Je to v prvom rade virulencia samého infekčného gens, ďalej imunitná odpoveď jedinca, ktorý sa s nákazou stretol, jeho individuálne riziko infekcie. To všetko vplýva na to, či k tuberkulóze dôjde, aká forma sa vyvinie a aký bude mať ochorenie priebeh. Ak k tuberkulóze dôjde a jedinec bol dovtedy zdravý, neinfikovaný, vyvinie sa niektorá z primárnych foriem tuberkulózy.

Včasná diagnostika ochorenia sa opiera:

a)     o znázorňujúce vyšetrenie, Rtg
b)     o mikrobiologickú diagnostiku
c)     serologické vyšetrenie
d)     imunologické vyšetrenie
e)     histologické vyšetrenie
f)     cytologické vyšetrenie.

Najčastejšou formou tuberkulózy u detí je pľúcna forma. Pľúcne formy tvoria 90 % ochorení. Najviac detí ochorie vo veku 10 – 14 rokov, najzávažnejšie je ak ochorie dieťa do 4. roku svojho života. Ochorenie u detí zisťujeme pri vyšetrení kontaktov, hyperergentov na tuberkulín, klinické prejavy ochorenia má asi len 40 % chorých. Prameňom nákazy pre dieťa je chorý dospelý jedinec s infekčnou formou tuberkulózy. V našom sledovanom súbore to bol v 16,2 % otec, v 9,4 % matka, v 1,3 % obaja rodičia, v 13 % starí rodičia, v 10,4 % iný zdroj a v 46 % sme nedokázali zdroj nákazy zistiť.

Ochorenie je potrebné diferenciálne diagnosticky odlíšiť od mnohých podobných nešpecifických ochorení pľúc aj mimo pľúcnych orgánov.

Liečba ochorenia musí byť komplexná a primerane dlhodobá. Liečime kombináciou antituberkulotík. Prvé dva mesiace je to intenzívna liečba štvorkombináciou (Nidrazid, Rifampicín, Pyrazinamid, Streptomycín alebo Etambutol), pokračujúca liečba podľa klinického nálezu dvojkombináciou (Nidrazid, Rifampicín) po dobu 4 – 6 mesiacov.

Snahou kontroly tuberkulózy je ochoreniu predchádzať a to komplexnou prácou v ohnisku nákazy a BCG vakcináciou.

Vývoj epidemiologickej situácie v SR v tuberkulóze všeobecne, ale aj v tuberkulóze u detí je priaznivý. V roku 1970 v prípade  0 – 14-ročných ochorelo na všetky formy tuberkulózy 18,0/100 000, v roku 2007 – 2,1/100 000.


 

Migranti a tuberkulóza
J. Minichová, A. Bilyk, K. Raganová
Ministerstvo vnútra SR

Za obdobie rokov 1992 až 2008 požiadalo o azyl na území Slovenskej republiky 54 058 osôb. Z dôvodu porušenia podmienok azylového konania bolo v 46 968 prípadoch v uvedenom období azylové konanie pozastavené. V 6 150 prípadoch azyl udelený nebol, naopak v 612 prípadoch azyl udelený bol, v 101 prípadoch bola poskytnutá doplnková ochrana a v 203 prípadoch bolo udelené štátne občianstvo SR. Z údajov vyplýva, že v Slovenskej republike požiadalo o azyl priemerne 3 300 občanov ročne, v rokoch 2002 -2004, kedy bol príliv migrantov najvyšší, až 11 395 občanov za rok. Počty migrantov prichádzajúcich na územie Slovenskej republiky sa rapídne znížili po vstupe Slovenskej republiky do Schengenského priestoru, na čo jednoznačne poukazuje množstvo žiadateľov o azyl za prvé štyri mesiace roku 2008, kedy ku 30. 4. 2008 požiadalo o azyl 247 osôb.

Ak porovnáme žiadateľov o udelenie azylu, ktorí požiadali o udelenie azylu v roku 2008 ku 30.4.2008 z hľadiska ich štátnej príslušnosti, zistíme, že 50% žiadateľov prichádza zo strednej a východnej Ázie a 41% žiadateľov z Ruskej federácie (44) a štátov bývalého Sovietskeho zväzu, ako sú Moldavsko (22), Gruzínsko (15), Ukrajina (10) a Arménsko (10), teda z lokalít, známych celosvetovo najvyšším výskytom multirezistentnej tuberkulózy.

Žiadateľovi o azyl sa počas pobytu v azylovom zariadení alebo integračnom stredisku bezplatne poskytuje ubytovanie, stravovanie, hygienické potreby, vreckové, kurz slovenského jazyka a samozrejme zdravotná starostlivosť. Počas trvania azylovej procedúry je zdravotná starostlivosť poskytovaná v rozsahu neodkladnej zdravotnej starostlivosti a nevyhnutnej liečby chorôb, resp. ak sa na základe individuálneho posúdenia zdravotného stavu zistia osobitné dôvody na poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Vhodná zdravotná starostlivosť je zabezpečená maloletým žiadateľom, ktorí sú obeťami neľudského zaobchádzania. Za žiadateľov, ktorí nie sú verejne poistení uhrádza zdravotnú starostlivosť migračný úrad Ministerstva vnútra SR.

Za účelom predchádzania prenosu infekčných ochorení, je cudzinec po príchode do azylového zariadenia povinný podrobiť sa vstupnej zdravotnej prehliadke, zdržiavať sa v záchytnom tábore do oznámenia výsledku zdravotnej prehliadky, resp. zdržiavať sa v záchytnom tábore, ak je nariadená izolácia alebo karanténne opatrenia. V súvislosti s predchádzaním výskytu pľúcnej TBC u maloletých žiadateľov o azyl bez sprievodu, je zabezpečené ich vstupné screeningové vyšetrenie na TBC. Najčastejšie ochorenia zistené pri vstupných prehliadkach migrantov sú: chrípka, infekcie dýchacích ciest, kožný absces, infekcie močových ciest, svrab, zavšivenie, ale vyskytujú sa aj HBsAg pozitivita, HIV pozitivita a TBC. Od roku 2001 do roku 2007 bolo na území SR liečených na TBC 64 migrantov. Vyskytli sa tri prípady profesionálnej tuberkulózy u príslušníkov Policajného zboru, z toho dve boli získané prenosom z rómskej komunity žijúcej na Slovensku.

Od r.1993, kedy začala SR komplexne monitorovať skupiny osôb umiestnené v azylových táboroch sú v prípade výskytu infekčných chorôb okamžite prijaté karanténne opatrenia čím sa výrazne obmedzila možnosť šírenia infekčných chorôb. V dôsledku týchto opatrení uvedené skupiny nepredstavujú pre domáce obyvateľstvo vyšší stupeň rizika nákazy ako ostatné skupiny cudzincov prichádzajúcich na územie SR.

Riziko zavlečenia infekčných ochorení na územie SR nepredstavujú migranti umiestnení v azylových zariadeniach MV SR, cudzinci zaistení v útvaroch policajného zaistenia, ani cudzinci prichádzajúci do Slovenskej republiky na pobyt (prechodný alebo trvalý), uvedené skupiny prejdú zdravotnou prehliadkou, naopak, môžu ho predstavovať migranti pred nástupom do záchytného tábora, nelegálni migranti, ktorí vstúpili a zdržujú sa na území SR bez povolenia (pred ich policajným zaistením) ako aj turisti – domáci alebo zahraniční, prichádzajúci z endemických a epidemických oblastí.


Literatúra:

1.    Caban, B.: Zdravotné opatrenia v pôsobnosti rezortu MV SR v táboroch pre utečencov a azylantov, prednáška, MEKA 2008, Liptovský Ján
2.    Švecová, J., Solovič, I.: Programy boja proti TBC a epidemiologická situácia TBC v SR, prednáška, Lekárnické dni 2008, Nový Smokovec


Osobitosti multikultúrneho ošetrovateľstva pri tuberkulóze
L. Kober, J. Švecová
Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie, Vyšné Hágy

Koncom 19. storočia predstavovala tuberkulóza jeden z najväčších zdravotníckych problémov vo svete. Súviselo to s mnohými faktormi, ako bolo napríklad dovtedy nebývalé sústredenie množstva ľudí v mestách v nám nepredstaviteľnej chudobe. Preto sa o nej oprávnene hovorilo, že je to sociálna choroba.

V priebehu dvadsiateho storočia so zlepšujúcimi sa životnými podmienkami počet chorých postupne klesal. Zdalo sa, že toto zákerné ochorenie čoskoro zmizne zo sveta. Veď dnes už presne vieme, ako ho likvidovať. Je len otázkou dostatku finančných zdrojov a perfektnej organizácie práce, aby táto pliaga prestala vyčíňať.

Bohužiaľ nič nie je vzdialenejšie od pravdy! Ešte nikdy nebolo na svete toľko nakazených a chorých na tuberkulózu ako dnes. Mnohí odborníci sa obávajú, že nové storočie bude svedkom nástupu novej vlny tuberkulózy, ktorá bude omnoho ničivejšia a nezvládnutejšia ako tá, ktorej čelili naši prarodičia začiatkom dvadsiateho storočia.

Vážnym celosvetovým problémom sú novovznikajúce rizikové skupiny chorých na tuberkulózu, ktoré výrazne ovplyvňujú epidemiologickú situáciu tuberkulózy vo svete. Jednou z týchto skupín sú aj emigranti.

Ani Slovensko sa nedokázalo vyhnúť migračným problémom. V posledných mesiacoch sa situácia výrazne mení. Kým pred našim vstupom do Európskej únie sme boli prevažne tranzitnou krajinou emigrantov, v súčasnosti je Slovensko pre mnohých utečencov aj cieľovou krajinou.

V našich zdravotníckych zariadeniach sa zvyšuje počet pacientov pochádzajúcich z rôznych krajín sveta, ktorí majú viac či menej výrazné špecifiká v oblastiach prevažne sociálnych, kultúrnych a spirituálnych potrieb. Aby boli sestry schopné chápať a rešpektovať potreby týchto jedincov, musia poznať základy kultúry, z ktorej ich klienti pochádzajú a následne vykonať dôslednú kultúrnu diagnostiku.

Vo svojej prezentácii dávam jeden z mnohých návodov na riešenie problémov klientov z iných kultúr. Model transkultúrneho ošetrovateľstva Madeleine Leiningerovej umožňuje hlavne ucelený a systematický zber dát s dôrazom na špecifiká danej kultúry.

Tuberkulóza – biely mor, tak bola označovaná v minulosti, si aj v súčasnosti nachádza svoje nové a nové miesta a oblasti, ktoré postihuje a kde je mnohokrát najzávažnejším ochorením vôbec. Aj keď situácia v Európe a zvlášť na Slovensku poukazuje na zvládanie boja s týmto ochorením, treba na toto závažné ochorenie myslieť.


Literatúra:

1.    SOLOVIČ, I. 2004. Tuberkulóza na začiatku 21. storočia – praktický pohľad. In: Via Practica, č.4, 2004, s. 215-219. ISSN1336-4790.
2.    RAJECOVÁ, E., SOLOVIČ, I. Súčasný pohľad na otázniky v liečbe tuberkulózy. In: Klin. Farmakol., 2003, roč.17, č.1, s. 25-28.
3.    LIŠKOVÁ M., NÁDASKÁ I. a kol. Základy multikultúrneho ošetrovateľstva. Martin: Osveta, 2006. 70 s. ISBN 80-8063-216-2
4.    ŠPIRUDOVÁ, I., TOMANOVÁ, D., KUDLOVÁ, R., HALMO, R. 2005. Multikulturní ošetřovatelství II. Praha: Grada, 2005. 248 s. ISBN 80-247-1213-X


Biologické lieky
L. Černušková, J. Sýkora
Katedra lekárenstva FZŠŠ SZU, Bratislava

Biologické lieky obsahujú liečivá, ktorých príprava má zvyčajne základ v rekombinantnej technológii, sú pôvodu genetického alebo sú to vakcíny tvorené napr. štepmi membrán, liečivá typu monoklonových protilátok, ale aj klasické liečivá naviazané na polyméry a ďalšie.

Za prvý biologický liek môžeme považovať rekombinantný humánny inzulín, vyvinutý v spolupráci Genentech & Eli Lilly, uvedený na trh v roku 1982.

Odvtedy bolo biotechnologickými spoločnosťami vyvinutých viac ako 250 liekov & vakcín pre takmer 400 indikácií. V súčasnosti je v klinických štúdiách, viac ako 400 biofarmaceutík zameraných na viac ako 200 chorôb.

Prvé proteíny v terapii boli živočíšneho pôvodu, ako napr. protilátky z konského séra, či bravčový/hovädzí inzulín. Neskôr nasledovali proteíny humánneho pôvodu, ako napr. rastový hormón, faktor VIII. Ďalším krokom bola príprava rekombinantných humánnych proteínov, napr. inzulínov, interferónov.

Prvá generácia biologických liekov bola založená na: rekombinantnej DNA technológii a hybridnej technológii. Takto pripravené liečivá boli kópie prírodných produktov. Do tejto generácie môžeme zaraďovať liečivá ako napríklad inzulíny, rastový hormón, interferón alfa, interferón beta, interferón gama, epoetín, HBV vakcína, folikuly-stimulujúci hormón, monoklonové protilátky (mAb) a ďalšie.

Pri druhej generácii biologických liekov boli v procese výroby využívané variácie sekvencií a variácie potranslačných modifikácií. Dochádzalo k príprave hybridných molekúl a „neprirodzených“ (unnatural) modifikácií, prípadne k novým formám aplikácií.

Biologické liečivá sa od tzv. „malých molekúl“ líšia v mnohých ohľadoch. Ich molekuly sú oveľa väčšie (napr. kyselina acetylosalicylová má molekulovú hmotnosť 180, interferón beta 19 000) a majú oveľa komplikovanejšiu štruktúru ako klasické liečivá. Líšia sa svojimi fyzikálno-chemickými vlastnosťami aj biologickou aktivitou. Odlišná je ich výroba, hodnotenie, stabilita, zaobchádzanie, spôsob aplikácie aj odpoveď (reakcia) pacienta. Veľmi dôležitou vlastnosťou v negatívnom zmysle je ich imunogénnosť.

Proteíny majú niekoľko úrovní štruktúry: primárnu, sekundárnu, terciárnu a kvartérnu.

Primárna štruktúra je vlastne sekvencia aminokyselín v polypeptidovom reťazci. Základnou väzbou je peptidová väzba, okrem nej sú medzi bočnými reťazcami AK disulfidové, esterové, amidové väzby. Sekundárnu štruktúru vytvára priestorové usporiadanie jednotlivých peptidových reťazcov. Určujú ju najmä vodíkové väzby medzi -CO- a -NH- skupinami susedných peptidových väzieb. Typické štruktúrne jednotky sú a-helix

a b-skladaný list. Sekundárne štruktúry sú stabilizované vodíkovými väzbami. Terciárna štruktúra je vlastne konformácia proteínu, je to 3-dimenzionálne (priestorové) usporiadanie reťazcov s určitou sekundárnou štruktúrou. Kvartérna štruktúra sa vyskytuje pri oligomérnych proteínoch, tvorí ju priestorové usporiadanie podjednotiek.

Význam týchto úrovní štruktúry je dôležitý pre funkcie proteínu, napr. pre jeho stabilitu, transport, účinok, preto zmeny na hociktorej úrovni štruktúry proteínov môžu ovplyvniť bezpečnosť a účinnosť biologického lieku.

Biologický liek ako finálny produkt vychádza z expresného systému, podlieha výrobnému procesu a procesu purifikácie, je tvorený formuláciou liekovej formy.

Expresné systémy pre proteíny sú systémy, ktoré realizujú transkripciu a transláciu vybraných génov. Môžu sa použiť ako prokaryotické bunky – baktérie, tak aj eukaryotické bunky: rastlinné bunky, kvasinky, bunky hmyzu, cicavcov, rovnako ako aj transgénne zvieratá a rastliny.

Výroba biologických liekov je zložitá a variabilná. Produkcia biologických liekov vyžaduje dobre kontrolované podmienky a zvyčajne zahŕňa aj použitie širokej škály bioreaktorov. Pre získanie vysoko čistého výťažku biologického lieku je potrebný mnohostupňový proces purifikácie.

Pri výrobe podstupujú proteíny, budúce biologické lieky, potranslačné modifikácie, ako je napríklad glykácia, fosforylácia, proteolytické štiepenie a mnohé ďalšie. V súvislosti s týmito modifikáciami získavajú pripravované molekuly iné vlastnosti fyzikálne, chemické aj biologické.

Potranslačné modifikácie sú veľmi citlivé na podmienky produkcie, aj malé zmeny môžu mať závažný dopad na biologickú aktivitu budúcich biologických liekov.

Komplikovanosť procesu produkcie a purifikácie biologických liekov môže ilustrovať aj skutočnosť, že pre liečivá s malými molekulami zvyčajne postačuje menej ako 100 testov kvality produktu, kým v procese výroby biologických liekov je potrebných viac ako 2 000 testov.

Proces výroby biologických liekov je veľmi zložitý, je to vlastne výroba jednotlivej „šarže“.

Biologické lieky po podaní do organizmu môžu vyvolávať imunitnú odpoveď. V tele proti nim môžu vznikať protilátky, ktoré po opakovanom podaní spôsobia, že biologické lieky nemajú žiadny účinok, alebo sa účinnosť zníži, alebo sa účinnosť zvýši, prípadne vyvolajú nežiaduce účinky, resp. môžu mať celkový nepriaznivý účinok na imunitu. K faktorom ovplyvňujúcim imunogénnosť patrí prítomnosť cudzích sekvencií aminokyselín, spôsob a frekvencia podania biologického lieku, dávka, osobitosť pacienta, špecificita protilátok, formácia imunokomplexov, farmakokinetika, purifikácia a lieková forma.

Imunogénnosť biologických liekov je považovaná za najväčšiu prekážku ich terapeutického použitia a bola podnetom pre humanizáciu mAb. Dnes je známe, že humánne mAb sú tiež imunogénne a imunogénnosť nezávisí iba na stupni humanizácie mAb.

Proteíny môžu byť od výroby až po aplikáciu pacientovi vystavené pôsobeniu rôznych stresových faktorov ako napríklad extrémne pH, surfaktanty, denaturujúce látky, vysoký tlak, kovy, ionizačné žiarenie, prítomnosť/odstránenie vody, vysoká/nízka teplota, mráz, kyslík, svetlo, pohyb ako napr. miešanie, filtrácia, rozplňovanie.

Pri zaobchádzanie s biologickými liekmi v lekárni treba brať do úvahy najmä citlivosť mnohých biotechnologických produktov na svetlo a teplo. Všeobecne je potrebné chrániť biologické lieky pred silným svetlom až do doby použitia. Ak sú požiadavky na uchovávanie za zníženej teploty, chladnička musí byť schopná udržať teplotu obsahu medzi 2 – 8 °C a musí byť monitorovaná elektronickým teplomerom, ktorý musí byť čitateľný zvonku chladničky. Teplomer má mať presnosť +/- 0,5 °C so záznamom minimum/maximum a musí byť kalibrovaný raz za rok. Teplota musí byť odčítaná najmenej raz denne a zaznamenávaná. Ideálne je, ak je teplomer spojený so systémom alarmu. Tento alarm-systém by sa mal aktivovať, ak je teplota nad alebo pod 0 – 15 °C viac ako hodinu. Ideálne je, ak je alarm-systém pripojený na domáci počítač vedúceho farmaceuta alebo farmaceuta v službe.


 

Kašeľ a medicína dôkazov
I. Šebová
I. ORL klinika LF UK FNsP a SZU, Bratislava

Kašeľ je obranný dýchací reflex, ktorý je príznakom rôznych ochorení (gastroezofageálneho refluxu, psychogénneho kašľa, iatrogénneho kašľa, chorôb srdca, embólie do pľúc, môže byť vyvolaný bronchiálnou hyperreaktivitou alebo anatomickými zmenami v prieduškovom strome alebo systémovými ochoreniami, endobronchiálnymi léziami prípadne extramurálnymi príčinami) nielen dýchacích orgánov. Je najčastejšou príčinou návštevy pacienta u praktického lekára a pediatra. Správne určenie etiológie je podmienkou efektívnej liečby (10-38% ambulantných pacientov u pľúcneho lekára je vyšetrených pre kašeľ s nejasnou etiológiou).

Autorka v prednáške pojednáva o patofyziológii, klasifikácii, príčinách, diagnostike, liečbe a komplikáciách kašľa v zmysle štandardných medzinárodných postupov pri kašli (Leitlinie der Deutschen Gesellschaft für Pneumologie zur Diagnostik und Therapie von Patienten mit akutem und chronischem Husten, 2004, ERS Guidelines on the Assesment of cough, 2007) a na základe princípov medicíny založenej na dôkazoch. Z literatúry je známe, že evidenčný stupeň liekov, ktoré spôsobujú kašeľ, je 1a u ACE-inhibítorov, 3b u amiodaronu, beta-blokátorov, metotrexátu, interferónu a viacerých liekov používaných na inhaláciu.

Správna klinická liečba v súčasnosti neodporúča súčasné podávanie mukolytík a expektorancií spolu s antitusikami pre riziko stázy hlienov v bronchoch – správne sa majú cez deň podávať lieky podporujúce vykašliavanie a v noci na tlmenie kašľa. Samoliečba je na mieste len v počiatočnom období nekomplikovaných akútnych zápalov dýchacích orgánov, ak je kašeľ veľmi dráždivý, spôsobuje bolesť alebo príliš ruší v spánku. Pri chronickom kašli je vhodné antitusiká predpisovať len v období zhoršenia, u astmatikov indikujeme zásadne antiastmatiká a nie antitusiká.


 

Možnosti farmakologického ovplyvnenia hladkých svalov dýchacích ciest
P. Švec
Katedra farmakológie a toxikológie, FaF UK, Bratislava

Farmakológia hladkého svalu predstavuje neobyčajne širokú problematiku, pričom vo väčšine prípadov terapeutického použitia látok ovplyvňujúcich hladké svaly sú využívané aj liečivá zvyšujúce, aj liečivá znižujúce tonus hladkých svalov (napr. miotiká – mydriatiká, vazokonstrikčne – vazodilatačne pôsobiace liečivá a pod.) V oblasti bronchiálneho stromu sa však z pochopiteľných dôvodov používajú iba liečivá pôsobiace bronchodilatačne, poťažne také, ktoré bronchokostrikcii bránia.

Dilatácia bronchiálnych svalov je častou požiadavkou najmä pri dvoch častých ochoreniach spôsobujúcich dyspnoe – bronchiálnej astme a chronickej obštrukčnej chorobe pľúc, aj keď dyspnoe nemusí mať primárnu príčinu iba v dýchacích cestách, ako je tomu pri uvedených ochoreniach.

Bronchodilatanciá a liečivá brániace bronchokonstrikcii môžeme považovať za liečivá zabezpečujúce symptomatickú terapiu. Mechanizmus účinku týchto liečiv je rôznorodý. Jeho podstatou je zníženie hladiny volného intracelulárneho vápnika, či už sa tento proces realizuje cez jeho znížené uvoľňovanie, respektíve vstup, prostredníctvom inhibície receptorov endogénnych ligandov, ako je tomu pri anticholinergikách či antileukotriénoch, alebo aktiváciou ukladania vápnika do endoplazmatického retikula zvýšením produkcie, či blokádou degradácie c-AMP v hladkých svaloch, ako je tomu pri beta2-sympatomimetikách a metylxantínoch.

Aj keď pokrok v liečbe ochorení spojených s bronchokonstrikciou priniesol úspechy najmä v oblasti kauzálnej liečby, bronchodilatancia stále zostávajú dôležitým pomocníkom pri riešení akútnych záchvatov pri bronchiálnej astme, chronickej obštrukčnej chorobe pľúc a iných stavoch spojených s bronchokonstrikciou.


 

Liečivá prírodného pôvodu pri ochoreniach dýchacích ciest
D. Grančai
Katedra farmakognózie a botaniky, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava

Medzi najčastejšie ochorenia populácie patria ochorenia dýchacieho ústrojenstva. Dýchanie je vlastne prenos plynov medzi živým organizmom a prostredím. Pri dýchaní vzduch zvlhčený a zbavený prachu prechádza tracheou, bronchami a bronchiolami do pľúcnych alveol, kde nastáva výmena plynov. Ochranný mechanizmus priedušnice a priedušiek proti cudzím a dráždivým látkam spočíva vo vylučovaní malého množstva sekrétu, ktorý sa posúva riasinkovým epitelom do hltanu. Pri podráždení dýchacích ciest dochádza k zvýšenému vylučovaniu sekrétu. Ten je vtedy viskóznejší a jeho odstraňovanie z dýchacích ciest je obtiažnejšie. Hromadenie sekrétu vyvoláva kašeľ, počas ktorého vydychovaný vzduch odnáša dráždivé látky a nadbytok spúta z horných dýchacích ciest.

Podľa povahy procesu vyvolávajúceho kašeľ sa používajú liečivá, ktoré ho tlmia (antitusiká) alebo naopak podporujú (expektoranciá).

Antitusiká môžu ovplyvňovať kašeľ centrálnym mechanizmom - kodeín, noskapín a glaucín, alebo periférnym mechanizmom – drogy s obsahom slizov (Althaeae radix, Althaeae folium, Malvae folium, Malvae flos, Foenugraeci semen, Farfarae folium, Plantaginis folium, Lini semen, Lichen islandicus).

Expektoranciá pôsobia na kašeľ dráždením žalúdočnej sliznice reflexným mechanizmom - ide o tzv. emetické expektoranciá, kde zaraďujeme emetín a drogy s obsahom saponínov (Liquiritiae radix, Primulae radix, Saponariae radix, Verbasci flos, Hederae folium). Druhú skupinu predstavujú stimulačné expektoranciá, do ktorej patria siličné drogy získané z Anisi vulgaris fructus, Anisi stellati fructus, Thymi herba, Serpylli herba a Eucalypti folium.

Niektoré uvedené drogy, resp. ich výťažky sú súčasťou hromadne vyrábaných liekov.


 

Zkušenosti s terapií nehalogenovaným inhalačním kortikoidem ciclesonidem u dospělých a dětí s astma bronchiale
L. Bartošíková1, J. Nečas1, T. Bartošík2, M. Pavlík2, P. Fráňa3
1Ústav fyziologie, Lékařská fakulta UP, Olomouc, Česká republika
2Anesteziologicko-resuscitační klinika, Fakultní nemocnice U sv. Anny v Brně, Brno, Česká republika
3II. interní klinika, Fakultní nemocnice U sv. Anny v Brně, Brno, Česká republika

Úvod: Astma bronchiale je definováno jako chronické zánětlivé onemocnění dýchacích cest. Zánět zvyšuje reaktivitu dýchacích cest vůči různým stimulům a vede k opakujícím se epizodám pískotů, dušnosti, tíže na hrudníku a kašle, zejména v noci a časně ráno. Tyto epizody jsou obvykle spojeny s variabilní obstrukcí, reverzibilní buď spontánně nebo vlivem léčby. Jestliže není zánět adekvátně léčen, dochází k fibroprodukci a proliferaci hladkého svalstva, tj. remodelaci stěny bronchů. Současná definice astmatu úzce souvisí s jeho patogenezí – astma je, bez ohledu na etiologii, věk či různé klinické fenotypy, chronickým zánětlivým onemocněním dýchacích cest spojeným s jejich strukturálními změnami, hyperreaktivitou, obstrukcí a klinickými příznaky. Dokonalejší pochopení patofyziologických mechanizmů vedlo i ke změnám v léčebném přístupu u této choroby s důrazem na včasnou a účinnou protizánětlivou terapii.

Cílem studie bylo sledování účinnosti léčby ciclesonidem u souboru 100 dospělých a 30 dětských pacientů s diagnózou lehkého perzistujícího astma bronchiale s výrazným zhoršováním potíží po zátěži, kteří byli léčeni ambulantně v ordinaci odborného lékaře alergologa a klinického imunologa.

Metodika: Ciclesonid byl aplikován inhalačně jednou denně v dávce 160 mg po dobu 3 měsíců a ve studii je pokračováno. Žádný z pacientů neužíval v průběhu léčby ciclesonidem jiné antiastmatické léky, s vyjímkou možnosti užít tzv. léky úlevové (krátkodobě účinkující â2-sympatomimetika) při náhlém zhoršení potíží. Při každé ze 3 návštěv pacientů byly lékařem hodnoceny: změny frekvence výskytu denních a nočních symptomů onemocnění, spotřeba ?2-sympatomimetik, změny hodnot FEV1 a PEF a případný výskyt nežádoucích účinků. Rovněž byly vyhodnocovány subjektivní pocity spokojenosti pacienta s terapií.

Výsledky: V průběhu léčby došlo ke statisticky velmi významnému vzestupu jak jednovteřinového usilovného výdechového objemu, tak i vrcholové výdechové rychlosti u všech pacientů, signifikantně se snížila frekvence a tíže astmatických záchvatů, u všech pacientů se snížila spotřeba úlevových léků. Statisticky velmi významně poklesl výskyt denních a nočních příznaků onemocnění. Ciclesonid byl pacienty všeobecně dobře snášen, navíc u žádného z pacientů nedošlo k výskytu nežádoucích účinků, které by byly důvodem k přerušení terapie. Ukazuje se, že léčba ciclesonidem je bezpečná a má vysoce pozitivní klinické výsledky.

Klíčová slova: nehalogenované inhalační kortikosteroidy, ciclesonid, astma bronchiale


 

Prednemocničná starostlivosť o popáleniny
J. Minichová
Ministerstvo vnútra SR

Popáleniny sú definované ako poškodenia tkanív tepelnými, chemickými alebo elektrickými noxami. Dôsledkom je denaturácia bielkovín, edém rany a strata intravaskulárneho objemu tekutín spôsobená zvýšenou vaskulárnou permeabilitou. Život významne ohrozujú celkové účinky popálenín ako hypovolemický šok, postihnutie dýchacích ciest, alebo infekcie. Podľa hĺbkového rozsahu popálenín rozlišujeme popáleniny prvého až tretieho, resp. štvrtého stupňa.

V nemocnici by mali byť ošetrení pacienti s popáleninami II. a III. stupňa, alebo pri zasiahnutí 10% povrchu tela, resp. pri popáleninách tváre, rúk, nôh, genitálií, pri inhalačných traumách, popáleninách spôsobených elektrickým prúdom, alebo chemikáliami. Hlavnou zásadou pri poskytovaní prvej pomoci pri popáleninách je vždy chladenie postihnutého miesta. Chladenie mierni bolesť a súčasne bráni progresívnemu šíreniu popáleniny, čím sa zmenšuje jej hĺbkový rozsah.

Efektívne chladenie popálenín musí spĺňať štyri hlavné podmienky a to: rýchle chladenie, dodanie životne dôležitých tekutín v presne určenom množstve, ochrana popáleného miesta pred ďalšou kontamináciou a zabránenie hypotermii. V prípade chladenia popáleniny vodou, potrebujeme veľké množstvo vody (už pri popáleninách rozsahu 4,5% PT pre účely dostatočného chladenia vzniká potreba až 120 l vody), zmývame telu vlastné životne dôležité tekutiny a vlhkosť z rany, nemôžeme zabrániť kontaminácii oblasti rany (sama voda je priebežne kontaminovaná a je aplikovaná cez kontaminované prostredie) a navyše pri chladení vodou s odporúčanou teplotou 20-30°C počas 10-30 min môžeme spôsobiť podchladenie.

Požiadavky efektívneho chladenia spĺňa prípravok Water Jel. Vyrába sa v troch aplikačných formách: vo forme gélu, gélového systému tvoreného sterilným obväzom, ktorý je nosným materiálom pre gél a vo forme záchranárskych krytí. Gélový systém Water Jel absorbuje teploty až 1100°C vo veľmi krátkom čase, obväz má schopnosť viazať a preniesť množstvo gélu, ktoré sa rovná až 13 – násobku jeho vlastnej váhy, je sterilný a pôsobí baktericídne na 15 najčastejších pôvodcov infekcií. Systémom konvekcie (postupného odvádzania tepla) bráni hypotermii, čím umožňuje reguláciu teploty popáleného miesta.

Prípravok je vo vyspelých krajinách úspešne používaný záchranárskymi týmami rýchlej zdravotnej pomoci, týmami hasičských a záchranných zborov a útvarmi ozbrojených štátnych zložiek. Je súčasne jediným osvedčeným prípravkom pri ošetrovaní popálenín spôsobených bielym fosforom. Je vhodný pre všetky typy a stupne popálenín, uchováva sa pri bežnej teplote, zachováva si stabilitu a sterilitu plných päť rokov a je biodegradovateľný. Prípravok Water Jel práve prichádza do lekární.

Literatúra:

1.    S. DeBoer, C. Felty, M. Seaver: Burn Care in EMS, Emergency Medical Services – USA, 2004.
2.     T. Castner, C. Harz, J. Schloer: Cooling - Out of the Bag, Rescue Service – Germany, 2002.
3.    The use of Water-Jel products by the London Ambulance Services during the London Bombings in July 2005, LASNEWS-London Bombings 2005.


  • Ochorenia dýchacích ciest a nové trendy v dispenzácii

P. Stanko, M. Fulmeková
Univerzitná lekáreň, Farmaceutická fakulta UK

Dispenzácia je informačná a poradenská činnosť, ktorá je realizovaná osobou zodpovednou za výdaj liekov a zdravotníckych pomôcok v rozsahu definovanom zásadami správnej lekárenskej praxe. V lekárenskej praxi musí dispenzácia podľa zákona sprevádzať výdajnú činnosť, avšak môže byť realizovaná aj samostatne s cieľom čo najviac sa priblížiť k individuálnej starostlivosti o pacienta. S postupným vývojom lekárenstva sa dispenzácia postupne stáva nielen základným nástrojom poskytovania lekárenskej starostlivosti, ale jej kvalita by mala zároveň slúžiť ako kritérium finančného hodnotenia zdravotnej starostlivosti na úrovni lekárnika a v neposlednom rade by mala byť aj meradlom kvality poskytovania lekárenskej starostlivosti. Na základe základnej teórie farmácie založenej na dôkazoch (Evidence Based Pharmacy) by sa v najbližšom čase malo ťažisko rozvoja dispenzačnej starostlivosti presunúť do oblasti tvorby všeobecne platných a záväzných postupov pre správnu lekárenskú prax v oblasti dispenzácie. Všeobecne možno takýto súbor normatívnych dokumentov označiť ako tzv. štandardné dispenzačné postupy.

Obsahom štandardných dispenzačných postupov by mali byť i) základné tézy pre tvorbu dispenzačného minima uplatniteľného pre všetkých pacientov s danou indikovanou farmakoterapiou, ii) štruktúrované informácie pre optimalizovanú dispenzáciu, ktorá by zohľadňovala individualitu a špecifickosť pacienta, jeho liekovej i celkovej anamnézy, iii) odporúčané postupy pre vytvorenie a udržiavanie farmakoterapeutickej kompliancie a perzistencie pacienta, iv) základné postupy detekcie, riešenia a dokumentácie farmakoteraputických problémov (vrátane farmakovigilancie a hodnotenia kvality života) a tiež v) skríningové aktivity zamerané na primárnu a následnú prevenciu v rámci danej indikácie.

Na príklade ochorení dýchacích ciest je možné demonštrovať nielen potrebu, ale aj uplatnenie a perspektívu štandardných dispenzačných postupov. Ide o skupinu ochorení, v rámci ktorej môžeme nájsť na jednej strane choroby, ktoré sú častým predmetom samoliečenia (najmä akútne ochorenia dýchacích ciest) a na druhej strane v tejto kategórii klasifikujeme aj chronické ochorenia, ktoré sú náročné na celkový manažment, ktorý môže zvýšiť terapeutický efekt a finančnú efektívnosť liečby.

V prípade akútnych ochorení dýchacích ciest (predovšetkým horných) je nevyhnutné zadefinovať štandardné postupy pre informačnú a poradenskú starostlivosť so špeciálnym ohľadom na proces asistovaného samoliečenia, kde je lekárnik vystavený do pozície primárneho posudzovateľa závažnosti pacientovho zdravotného stavu. Vymedzenie podmienok a hraníc samoliečenia patrí k základným zodpovednostiam lekárnika. V prípade uvedenej skupiny ochorení totiž existuje veľký počet prípravkov dostupných bez lekárskeho predpisu, čím sa do popredia dostáva problematika bezpečnosti pacientov.

U chronických ochorení dýchacích ciest sa štandardné dispenzačné postupy majú zameriavať na zabezpečenie primeranej kompliancie a perzistencie pacienta, s cieľom podporovať dosahovanie terapeutických cieľov vytýčených lekárom. Liečba niektorých chronických ochorení dýchacích ciest (bronchiálna astma, chronická obštrukčná choroba pľúc a podobne) zahŕňa taktiež používanie sofistikovaných liekových foriem, ktoré kladú zvýšené nároky na dispenzáciu (napríklad správne používanie inhalačných pomôcok). Zároveň sa jedná o oblasť farmakoterapie s vysokou pravdepodobnosťou výskytu farmakoterapeutických problémov (nežiaduce účinky vyplývajúce z chronického užívania, interakčný potenciál liekov, frekvencia užívania liekov počas záchvatov atď.).

Štandardné dispenzačné postupy na úrovni lekárenskej starostlivosti by mali byť nielen prostriedkom na zvyšovanie efektivity terapie, ale ich napĺňanie je vo veľkej miere merateľným kritériom kvality poskytovanej starostlivosti. Ako najdôležitejšie bude v súčasnosti vytvoriť legislatívny rámec pre tvorbu štandardných dispenzačných postupov ako integrálnej súčasti správnej lekárenskej praxe.

Literatúra:

1.    Vyhláška MZ SR č.198/2001 Z. z., ktorou sa ustanovujú podmienky pre správnu lekárenskú prax, Zbierka zákonov, 2001.
2.    WHO/PHARM/96.1: Good pharmacy practice (GPP) in community and hospital pharmacy settings. 1996.
3.    --: Evidence Based Pharmacy in Developing Coutries, dostupné na http://en.wikipedia.org/wiki/Evidence-based_pharmacy_in_developing_countries, 23.6.2008.
4.    Koncepcia zdravotnej starostlivosti v odbore lekárenstvo, Vestník MZ SR (osobitné vydanie), ročník 54, 13. októbra 2006.
5.    Matejka, P., Maršová, V., Švec, P., Seginko, J., Hrabáková, Z., Stanko, P.: Analýza možných príčin zlyhania farmakoterapie u pacientov liečených na dyslipidémiu. Pokroky vo farmakológii v Slovenskej republike Bratislava : Peter Mačura-PEEM, 2006 S. 112-117.


Homeopatia v samoliečbe bolestí hrdla
A. Rybárová

BOIRON SK

Homeopatia je regulačno-stimulačná liečba, ktorá podporuje obranyschopnosť organizmu v tom smere, aby sa zbavil choroby vlastnými silami a prirodzenou cestou. Je vhodná pre všetky vekové kategórie - deti i dospelých (vrátane tehotných aj dojčiacich žien). Homeopatické lieky sú vyrobené z prírodných zdrojov, účinkujú rýchlo, nie sú toxické, nemajú nežiaduce účinky a nevzniká na ne závislosť ani pri dlhodobom užívaní. Aké sú výhody homeopatického lieku?

? nie je toxický
? nevykazuje žiadne známe nežiaduce účinky
? nevzniká naň závislosť
? je vhodný pre všetky vekové kategórie vrátane novorodencov a tehotných žien
? dá sa kombinovať so všetkými liekmi klasickej medicíny
? nemá kontraindikácie, čo znamená, že sa dá použiť pri liečbe každého ochorenia ako
samostatný liek alebo v kombinácii s klasickými liekmi

Príčiny infekcií horných dýchacích ciest: 80% infekcií HDC je vírusového pôvodu!

–    rinovírusy, adenovírusy, RS, myxovírusy, vírusy parainfluenzy...

Najčastejšie vírusové infekcie HDC

-    zápal sliznice nosa (rinitída); zápal nosohltana (rinofaryngitída); zápal mandlí (tonzilitída); zápal hrtana (laryngitída); zápal priedušnice (tracheitída)

Príznaky infekcií HDC

-    teplota, bolesti svalov, kĺbov, bolesti hlavy, nádcha, bolesti hrdla, bolesti pri prehĺtaní, zachrípnutie, kašeľ

HOMEOGENE 9 – homeopatický liek na bolesti hrdla

- pálenie a škriabanie v krku
- bolestivé prehĺtanie s vyžarovaním do uší
- zdurená sliznica nosohltana
- zápal mandlí

HOMEOVOX – homeopatický liek na zachrípnutie a bolesti hrdla

- zachrípnutie a bolesť hrdla
- z chladu (vietor, nápoj...)
- z preťaženia hlasiviek
- následkom infekcie 
- strata hlasu
- suchosť a škrabanie v hrdle
- zápal hrtana (laryngitída)

STODAL – homeopatický liek na každý druh kašľa

- zvlhčuje kašeľ
- uľahčuje vykašliavanie
- tlmí suchý kašeľ
- utišuje bolesť pri kašli
- laryngitídy, tracheitídy, bronchitídy

Domáca homeopatická lekárnička

OSCILLOCOCCINUM – prevencia a liečba chrípky a vírusových infekcií
PARAGRIPPE – liečba chrípky a vírusových infekcií
CORYZALIA – nádcha rôzneho druhu
HOMEOGENE 9 – bolesti hrdla
HOMEOVOX – bolesti hrdla so zachrípnutím
STODAL – suchý aj vlhký kašeľ


Prevencia aterosklerózy v rámci projektu „Vaše srdce“
P. Matejka, P. Švec, I. Dvoranová, P. Stanko
Farmaceutická fakulta UK, Bratislava

Kardiovaskulárne ochorenia sú hlavnou príčinou smrti dospelých ľudí vo väčšine vyspelých krajín sveta. Z kardiovaskulárnych ochorení sú najčastejšou príčinou smrti ochorenia spôsobené aterosklerózou – najmä ischemická choroba srdca a cerebrovaskulárne ochorenia. Zapájanie sa lekárnikov do prevencie ochorení je jednou z hlavných úloh správnej lekárenskej praxe (1, 2). Na Slovensku sa problematikou prevencie kardiovaskulárnych ochorení v podmienkach verejnej lekárne už niekoľko rokov zaoberá na odbornej vedeckej úrovni kolektív pracovníkov Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave (3-8). Tento tím pracovníkov zrealizoval výskumný pilotný projekt s názvom „Chráňme si svoje srdce!“, v rámci ktorého lekárnici v 4 verejných lekárňach v Bratislave uskutočňovali jednoduché fyziologicko-biochemické vyšetrenia rizikových faktorov aterosklerózy.

Projekt „Chráňme si svoje srdce!“ počítal vo svojej tretej fáze z rozšírením do ďalších lekární na Slovensku tak, aby vznikla koordinovaná spolupráca lekární s FaF UK. Preto bola ako partner pri rozširovaní prevencie aterosklerózy do lekární na Slovensku oslovená Slovenská lekárnická komora (SLeK). Vzájomná spolupráca FaF UK a SLeK nadobudla charakter spoločného projektu FaF UK a SLeK pod názvom „Vaše srdce“. V roku 2007 sa do projektu Vaše srdce zapojilo 79 lekárni v SR.

Lekárnici zapojení do projektu Vaše srdce uskutočňujú vo svojich lekárňach jednoduché fyziologicko-biochemické vyšetrenia podľa štandardnej metodiky. Každé vyšetrenie je spojené s príslušnou interpretáciou nameraných výsledkov, konzultáciou a poradenstvom. Vykonávanie týchto vyšetrení patrí podľa a Koncepcie zdravotnej starostlivosti v odbore lekárenstvo a v odbore klinická farmácia (9) medzi hlavné úlohy a vymedzené činnosti farmaceuta v rámci obidvoch odborov.

Hlavným cieľom projektu „Vaše srdce“ je napomôcť zachytiť v čo najskoršom štádiu nedispenzarizované osoby s rizikovými faktormi KVO, oboznámiť ich z rizikami a odporučiť návštevu špecializovanej poradne pri RÚVZ alebo ošetrujúceho lekára. V rámci projektu sa nevykonáva v lekárni diagnostika ochorení. Všetky aktuálne informácie o projekte Vaše srdce nájde laická aj odborná verejnosť na webovej stránke www.vasesrdce.sk.

Výsledky získané v rámci vyšetrení a konzultácii s klientmi sa v rámci projektu zaznamenávajú zachovávajúc anonymitu vyšetrovaných osôb do štandardného elektronického formulára a centrálne sa vyhodnocujú. Zvyšovaním počtu lekární zapojených do projektu a centrálnym vyhodnocovaním výsledkov dosiahnutých spoločnou metodikou by malo dôjsť k získaniu dostatočného množstva valídnych výsledkov umožňujúcich zdokumentovanie prínosu lekárnikov v prevencii ochorení. Definovanie kvalitných a kvantifikovateľných služieb lekárnika v oblasti prevencie ochorení by malo byť v budúcnosti základom pre poskytovanie lekárenskej starostlivosti aj formou štandardných výkonov lekárnika.

Literatúra:

1.    WHA 47/1994/REC/1: The role of the pharmacist in support of the WHO revised strategy. 1994.
2.    WHO/PHARM/96.1: Good pharmacy practice (GPP) in community and hospital pharmacy settings. 1996.
3.    Matejka P., Švec P., Seginko J.: Farmaceutická starostlivosť v prevencii aterosklerózy. Farm Obzor, 2001, 70, (9), 233 – 234. Abstrakt prednášky: XXVII. Lekárnické dni a 9. sympózium dejín farmácie, Bratislava, 28.6. – 29.6.2001.
4.    Matejka P,. Zborovjanová E., Motešická M., Švec P., Seginko J.: Analýza úspešnosti antihypertenzívnej liečby a jej zloženia v podmienkach verejnej lekárne. Farm Obzor, 2002, 71, (5-6), 118 – 125.
5.    Matejka P., Švec P. Seginko J., Motešická M., Varadinová M.: Možnosti stanovenia rizikových faktorov aterosklerózy v podmienkach verejnej lekárne. Slov Revue, 2003, 13, (2-3), 62 – 64
6.    Matejka P,. Švec P., Seginko J., Hrabáková Z., Adameová A., Urbín J., Gildeniová Z.: Záujem návštevníkov verejných lekární o meranie základných parametrov určujúcich riziko rozvoja aterosklerózy v lekárni. Farm Obzor, 2004, 73, (8), 203 – 208.
7.    Matejka P,. Švec P., Seginko J.: Effect of pharmacy based point of care screening and counselling on patient`s global coronary risk Pharmacy World & Science, 2005, 27, (2), A27 – A28.
8.    Matejka P, Maršová V, Švec P., Seginko J, Hrabáková Z, Stanko P.: Analýza možných príčin zlyhania farmakoterapie u pacientov liečených na dyslipidémiu. Pokroky vo farmakológii v Slovenskej republike. Bratislava: Peter Mačura-PEEM, 2006 S. 112-117.
9.    Vestník MZ SR osobitné vydanie, ročník 54, 13. októbra 2006. Koncepcia zdravotnej starostlivosti v odbore klinická farmácia.


POSTERY

Jaký je vliv nekomplikovaných akutních respiračních infekcí v rámci dlouhodobé terapie astma bronchiale?
L. Bartošíková1, J. Nečas1, T. Bartošík2, M. Pavlík2, P. Fráňa3
1Ústav fyziologie, Lékařská fakulta UP, Olomouc, Česká republika
2Anesteziologicko-resuscitační klinika, Fakultní nemocnice U sv. Anny v Brně, Brno, Česká republika
3II. interní klinika, Fakultní nemocnice U sv. Anny v Brně, Brno, Česká republika

Úvod: Infekce v oblasti dýchacích cest u dětí, tvoří podstatnou část ambulantní i nemocniční praxe pediatrů. Až 70 % z nich je virové etiologie, přesto bývají v léčbě velmi často použita antibiotika, a to bez předchozí identifikace bakteriálního agens. Antibiotika nemohou průběh těchto onemocnění ovlivnit. K poznatkům poslední doby patří i ta skutečnost, že se projevy infekcí často překrývají s alergickými symptomy. Nezřídka je pokračováním akutní virové infekce alergický, nikoliv bakteriální zánět.

Cílem studie bylo zjistit rozsah a úroveň klinické a laboratorní diagnostiky nekomplikovaných akutních respiračních infekcí u dětí ve věku od 4 do 10ti let s diagnostikovaným astma bronchiale a posouzení primární terapie infekcí dýchacích cest s ohledem na poznatky o patogenezi a etiologii těchto onemocnění. Zajímali jsme se rovněž o možný vliv akutní infekce na zvýšení dávky či změny preskripce v souvislosti s astma bronchiale během léčby akutního infektu a dále o dlouhodobý dopad na léčbu astma bronchiale. Součástí práce bylo rovněž zachycení nejčastějších způsobů léčby a její účinnosti pro první volbu u konkrétních respiračních jednotek imunosuprimovaných pacientů.

Metodika: Soubor tvořilo 62 dětských pacientů ve věkovém rozmezí 4 až 10 let, s diagnózou intermitentní či perzistující formy astma bronchiale. Z diagnostických metod byly využity k indikaci primárního akutního respiračního onemocnění především anamnéza a klinické vyšetření dítěte lékařem. Základní laboratorní vyšetření dítěte, případně vyžádaná odborná konzultace lékaře - specialisty byly využity ojediněle, což lze pokládat s ohledem na frekvenci akutních respiračních epizod (5 – 6/rok) a sníženou kvalitu epitelu dýchacích cest u astmatiků za velmi varovné. Celá studie byla prováděna retrospektivně formou dotazníku.

Výsledky práce dokazují nejčastější výskyt akutní tracheobronchitidy, laryngitidy a faryngitidy jako primárního onemocnění v komplexu vybraných akutních respiračních infekcí. Primárně indikovaná léčba byla převážně symptomatická, což je vzhledem k převážně virové etiologii těchto infekcí výsledek uspokojivý, úspěšnost této léčby byla 76,3 %. Za neuspokojivé pokládáme zjištění, že veškerá primárně nasazená antibiotická terapie u skupiny rizikových pacientů nebyla podložena průkazem etiologického agens. Úspěšnost této léčby byla

63,4 %. Astmatiky lze právem považovat za imunosuprimované z hlediska velmi častých exacerbací akutních respiračních infekcí a iritací epitelu dýchacích cest. V dlouhodobé terapii astma bronchiale u sledovaných pacientů dominovala inhalační forma bronchodilatancií (53,2 %) a kortikosteroidy (50 %). V období akutní infekce docházelo ke zintenzívnění této terapie u bronchodilatační na 74,1 % a léčby kortikosteroidy na 70,9 %. Měsíc po ukončení příznaků akutní infekce bylo schéma dlouhodobé léčby astma bronchiale ještě pozměněno u tracheobronchitidy, což lze přičíst délce trvání zvýšené bronchiální sekrece v souvislosti s akutním onemocněním.

Domníváme se, že právě tato skupina dětských pacientů si zaslouží přísnější diagnostiku etiologického agens a pečlivější terapeutický přístup. V současné době již existuje řada dostupných laboratorních vyšetření, která spolehlivě původ infekce rozliší.

Klíčová slova: akutní respirační infekce, astma bronchiale, terapie


 

Monitoring klinické a laboratorní diagnostiky respiračních infekcí u dětí
J. Nečas1, L. Bartošíková1, T. Bartošík2, M. Pavlík2, P. Fráňa3
1Ústav fyziologie, Lékařská fakulta UP, Olomouc, Česká republika
2Anesteziologicko-resuscitační klinika, Fakultní nemocnice U sv. Anny v Brně, Brno, Česká republika
3II. interní klinika, Fakultní nemocnice U sv. Anny v Brně, Brno, Česká republika

Úvod: Respirační onemocnění jsou nejčastější příčinou návštěv rodičů a dětí v ordinacích pediatrů. Věková kategorie předškolních dětí bývá z epidemiologického hlediska často ještě v období rekonvalescence vystavována dalšímu působení komunitních patogenů v dětských kolektivech. Výsledkem nedoléčených infektů pak může být více epizod virové infekce horních cest dýchacích během jednoho roku. Léčebné postupy při akutních onemocněních dýchacích cest infekční etiologie se zpřesňují podle jednotlivých forem, převažujících symptomů, nozologických jednotek, podle věku a celkového stavu dítěte.

Cílem studie bylo zjištění úrovně klinické a laboratorní diagnostiky nekomplikovaných respiračních infekcí u dětí předškolního věku a posouzení primární terapie. Snahou bylo zachytit nejčastější způsoby léčby a její účinnost u konkrétních respiračních jednotek. Rovněž bylo sledováno, zda je případná léčba antibiotiky volena cíleně podle zásad účinné, bezpečné a efektivní farmakoterapie.

Metodika: Do studie bylo zařazeno 212 dětských pacientů ve věku od 3 do 6ti let. Všichni pacienti podstoupili primární terapii akutní respirační infekce, kterou prodělali v posledních 6ti měsících, a to pouze jednu na vstupu. Celá studie byla prováděna retrospektivně, formou dvou dotazníků. Dotazník A byl zaměřen na získání údajů ze zdravotních karet pacientů, dotazník B byl konkrétními dotazy lékařům směřován k objasnění faktorů, které se podílí na konečné podobě terapie.

Výsledky: 72,6 % pacientů bylo léčeno primárně symptomaticky. Úspěšnost tohoto způsobu terapie byla 73 %. Z diagnostických metod byly k indikaci primárního akutního respiračního infekčního onemocnění využity převážně anamnéza a fyzikální vyšetření dítěte. Základní laboratorní vyšetření, stejně jako vyžádaná odborná konzultace lékaře – specialisty byly využity velmi ojediněle. U sledovaného souboru byla nejčastějším důvodem primární návštěvy pediatra rinitida (93 případů), tracheobronchitida (42 případů), laryngitida (39 případů), faryngitida (23 případů), otitida (12 případů), bronchopneumonie (2 případy) a sinusitida (1 případ).

Diskuze: V dětské praxi, zejména předškolního věku, je třeba jakoukoliv medikaci chápat jako určitý zásah do rutinního života rodiny. Dítě nemůže s léky navštěvovat předškolní zařízení a rodiče tlakem pracovních povinností většinou nemohou poskytnout dítěti odpovídající délku léčení a příp. rekonvalescence. Výsledkem pak bývá určitý kompromis, ať už ve vztahu k léčbě, či délce domácího ošetřování. Nezřídka jsou pak lékaři vystaveni tlaku rodičů o předpis antibiotik, pramenící z jejich přesvědčení o rychlejším uzdravení. Otázkou zůstává, zda – li přísnější postup lékaře k diagnostice onemocnění a léčbě by znamenal profit ve smyslu zkrácení léčby, eventuálně snížení počtu akutních epizod respiračních infekcí. Závěry některých studií, týkající se ovlivnění preskribce u akutních respiračních infekcí připomínají velký význam působení lékaře na pacienta. Zároveň ale naznačují, že pouze dlouhodobou a systematickou edukací lékařů a cílenou osvětou v celé komunitě lze očekávat pozitivní výsledky.

Klíčová slova: respirační onemocnění, diagnostika, terapie


Management a terapie akutní respirační insuficience
T. Bartošík1, L. Bartošíková2, J. Nečas2, M. Pavlík1, P. Fráňa3
1Anesteziologicko-resuscitační klinika, Fakultní nemocnice U sv. Anny v Brně, Brno, Česká republika
2Ústav fyziologie, Lékařská fakulta UP, Olomouc, Česká republika
3II. interní klinika, Fakultní nemocnice U sv. Anny v Brně, Brno, Česká republika

Akutní respirační insuficience je porucha dýchání vedoucí rychle k život ohrožující poruše oxygenace tkání a poruše eliminace oxidu uhličitého. Hlavní příčiny mohou být přímo v dýchacích cestách a plicích – choroby hrtanu (akutní epiglotitida, subglotická laryngitida), chotoby průdušek (astma bronchiale, COPD), choroby plicního parenchymu (pneumonie, atelaktáza, ARDS, levostranná srdeční nedostatečnost, exogenní alergická alveolitida), choroby plicních cév (embolie plic). Druhá skupina příčin může být mimo dýchací ústrojí – neuromuskulární poruchy (akutní polyradikuloneuritida, botulismus, meningitida, encefalitida, míšní léze a různé neinfekční příčiny).

Hlavní příznaky jsou dušnost, bolest hlavy (z hyperkapnie), úzkost, neklid, zmatenost, cyanóza, konjuktivální injekce (vazodilatace při hyperkapnii), různé poruchy dýchání, tachykardie s hypertenzí nebo hypotenzí.

Diagnóza: prvním a nejjednoduším příznakem dušnosti je tachypnoe, pokles SpO2 může být velmi pozdní, hypoxémie a hyperkapnie z arteriální či kapilární krve – paO2 < 8 kPa, paCO2 > 6,6 kPa (není-li ovšem možno provést přímo u lůžka, po určité době vyšetření ztrácejí smysl). V rámci diferenciální diagnostiky je třeba zjistit hlavní příčinu stavu.

Respirační insuficience pro první pomoc splňuje 3 kriteria MET callu (systém zavedený pro včasné vyhledávání rizikových pacientů, kromě pacientů kategorizovaných) – tachypnoe či bradypnoe, desaturace < 90 % a nespecifická obava o pacienta.

V rámci terapie je první volbou umělá plicní ventilace, která může být objemově řízená (nastaven je objem, inspirační tlak je následkem; je zde vyšší riziko barotraumatu) nebo tlakově řízená (nastaven je tlak, objem je následkem; je zde nižší riziko barotraumatu a lepší distribuce plynů). Všechny ostatní ventilační režimy jsou modifikací objemově/tlakově řízené ventilace. Umělá plicní ventilace prodlužuje dobu léčby akutní respirační insuficience, proto je třeba vždy zvážit možnosti terapie základního onemocnění a rovněž kvalitu života pacienta před a eventuálně po léčbě.


Možnosti hodnotenia kvality života pri liečbe pacientov s bronchiálnou astmou
A. Liščáková
Katedra galenickej farmácie, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava

Predložená práca prezentuje viaceré okolnosti a možnosti hodnotenia kvality života ako vo všeobecnej rovine, tak aj v skupine pacientov s bronchiálnou astmou a bronchiálnou obštrukciou napr. zamerané na mieru negatívnych zmien kvality života vplyvom rôznych životných udalostí, interakcie faktorov ovplyvňujúcich kvalitu života a jednotlivé podmienky obsiahnuté v hodnotení, mieru publikačnej aktivity v rámci hodnotenia kvality života pacientov so zameraním na pacientov s bronchiálnou obštrukciou, koncepty hodnotenia kvality života základných pojmov, subjektívne hodnotenie príp. vplyv základných domén na kvalitu života a subjektívny zdravotný stav, ako aj vzťahy medzi doménami, subjektívne zdravie a kvalitu života, nástroje a meradlá hodnotenia kvality života a ich vlastnosti, ich príklady a možnosti využitia, spôsoby hodnotenia, taxonómiu nástrojov hodnotiacich kvalitu života a zdravotný stav, vybrané obsahové okruhy bežne používaných generických dotazníkov, štruktúry jednotlivých dotazníkov napr. SF-36, najviac problémové oblasti pacientov s astmou a bronchiálnou obštrukciou a veľkosti úrovne i závažnosti oblastí na základe kolektívnej diskusie, nástroje používané na hodnotenie HRQL u pacientov s bronchiálnou astmou a bronchiálnou obštrukciou (napr. pomocou dotazníka SF-36), komparatívne výsledky získané niektorými dotazníkmi napr. SGRQ a BPQ, hodnotenia kvality života u detí s uvedenými symptómami, fenomény subjektívnych pocitov pacientov počas astmatického záchvatu, kapacitu pľúcnych funkcií a kvalitu života, ďalšie napr. psychologické faktory, kvalitu života ako nezávislého prediktoru, i ovplyvnenie rôznymi terapeutickými intervenciami v pneumológii a interpretáciu výsledkov. Hodnotenie kvality života spolu s celou oblasťou subjektívnych výstupov (a to nielen v pneumológii) prechádza v súčasnej dobe obdobím búrlivého rozvoja. Sú vyvíjané nové nástroje vyhodnocujúce presnejšie, špecifickejšie posúdenie; skúmajú sa spôsoby ako tieto nástroje čo najlepšie použiť, zvažujú sa optimálne možnosti interpretácie získaných dát. V podmienkach ako SR, tak aj ČR táto problematika zostáva zatiaľ na okraji odborného záujmu. Pokiaľ sa týka pacientov s bronchiálnou astmou a rôznymi formami bronchiálnej obštrukcie trvalú pozornosť tejto téme venujú napr. českí odborníci v zastúpení Vondra, Salajka a spol. Dielčím aspektov ovplyvňujúcim kvalitu života pacientov s týmito diagnózami venovali pozornosť aj ďalší autori. Je však nevyhnutné konštatovať dôležitosť zahrnutia subjektívneho pohľadu pacienta do celkového hodnotenia klinického stavu alebo efektu medikamentóznej liečby.


Moderné lieky vo farmaceutickej technológii určené na aplikáciu do pľúc
A. Liščáková
Katedra galenickej farmácie, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava

Vývoj liekov tohto druhu a súčasnej inhalačnej techniky začal na počiatku 30. rokov 20. storočia. Postupne sa po vojne tlakové balenia rozšírili vo viacerých odboroch (na začiatku 50. rokov i vo výrobe liekov na aplikáciu antiastmatík a iných liečiv). O desať rokov neskôr sa tlakové balenia presadili i vo farmaceutickej výrobe (v bývalom Československu). Po dôkaze škodlivého vplyvu fluorovaných chlórparafínov na ozónovú vrstvu našej planéty sa rozhodlo používanie týchto hnacích plynov obmedziť a postupne zastaviť, pričom sa hľadali vhodné náhrady napr. inhalácia tuhých práškov pomocou dômyselných inhalátorov. Z klasifikačného hľadiska je možné inhalácie rozdeliť na kvapalné (inhalačné lieky aplikované ako pary, disperzie) a tuhé. Tuhé inhalácie predstavujú prášky na inhaláciu (disperzie tuhých látok vo vzduchu). Medzi lieky určené na inhaláciu je možné zaradiť minerálne vody (vdychované za optimálnej teploty ako hmla v inhalátoroch), silice napr. eukalyptová, kosodrevinová a pod. na individuálnu alebo hromadnú inhalačnú terapiu aerodisperziami pripravenými kondenzáciou –pary, alebo dispergáciou – aerosol.  K liečivám vhodným na aplikáciu inhaláciou patria bronchodilatanciá, parasympatolytiká, glukokortikoidy a ich kombinácie. Postupné možnosti a vývoj v oblasti aplikácie liečiv a práškových inhalátorov, ako aj aerosolov a disperzných systémov sa zdokonalili v oblasti ich zloženia a konštrukcie (rozdielnych konštrukčných princípov práškových inhalátorov, pričom umožňujú zabezpečiť vhodnú aplikáciu). Práškové inhalátory tvoria dve skupiny (opakovane naplniteľný a nenaplniteľný). Liečivá na terapiu astmy a bronchitídy sú spravidla veľmi účinné, t.j. musia sa v malom množstve exaktne dávkovať (všetky inhalačné aerosoly sú koncipované ako dávkovacie aerosoly). Inhalačné pomôcky sa musia jednoducho ovládať, musia byť vybavené dávkovacím mechanizmom, ktorý eliminuje nespozorovanú viacnásobnú aplikáciu, pričom je potrebný počítač dávok a zariadenie zabraňujúce zdanlivej aplikácii, keď je zásobník liečiva prázdny. Predpokladom je homogenita dávky vo veľkosti častíc. Inhalátor musí byť robustný, prispôsobený každodennému použitiu, bez problémov prijímaný pacientami. Úspešný prívod inhalácie do pľúc si pritom vyžaduje uvedomelú techniku dýchania. Pre úspešný prívod liečiva do pľúc je dôležité správanie sa pacienta, ktorého je nevyhnutné informovať a poučiť v rámci dispenzačného minima (!nezastupiteľná úloha lekárnika v tejto oblasti).


Pneumotoxicita a jej vplyv na kvalitu života u pacientok pri chemoterapii ovariálneho karcinómu
A. Liščáková
Katedra galenickej farmácie, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava

Nepriaznivý vývoj v onkologickej chorobnosti v posledných rokoch si vynucuje zvýšenú pozornosť prakticky vo všetkých medicínskych odboroch. Hodnotí sa hlavne novovzniknutá kvalita života pacientov poškodených týmto závažným ochorením, ako aj spôsoby jej ovplyvnenia pomocou rôznych terapeutických prístupov.

Cieľom predloženej práce bolo sledovanie pneumotoxických účinkov podávaných cytostatík v doporučených cytotoxických kombinovaných režimoch (cyklofosfamid + paklitaxel, paklitaxel + cisplatina, paklitaxel + karboplatina) a hodnotenie kvality života u 386 pacientok s epiteliálnym ovariálnym karcinómom.     Prieskum v oblasti medikamentózneho ovplyvnenia kvality života bol uskutočnený na internej ambulancii a internom oddelení Národného onkologického ústavu v Bratislave v časovom období 8 rokov (1999-2006). Z metodického hľadiska bol použitý anonymný dotazníkový prieskum, vychádzajúci z dotazníka EORTC QLQ – C30, toho času platnej a dostupnej verzie 2.0. Hodnotili sa nežiaduce účinky chemoterapeutickej liečby so zameraním na vznik a vývoj pneumotoxicity, rovnako aj hodnotenie kvality života (pred, v priebehu a po ukončení liečby). Na štatistické vyhodnotenie získaných údajov boli použité ako bežné štatistické metódy, tak aj špeciálne metódy štatistiky ( Wilcoxonov test pre párové hodnoty).

Výsledky prezentovanej analýzy potvrdili, rovnako ako aj v komparácii s výsledkami iných renomovaných štúdií vykonaných v uvedenej oblasti medikamentózneho ovplyvňovania kvality života, že po chemo­terapeutickej liečbe došlo aj napriek prechodnému zhoršeniu k štatisticky významnému subjektívnemu zlepšeniu hodnotenia prakticky všetkých sledovaných parametrov kvality života (rozdiely v hodnotení úrovne kvality života – dajú sa pravdepodobne vysvetliť nižšou prevalenciou nežiaducich účinkov podávanej protinárdorovej liečby, rovnako hodnotených podľa kritérií CTC WHO, grading 0-4 a lepším bezpečnostným profilom podávaných liekov). Kvalita života negatívne koreluje s vyšším výskytom nežiaducich účinkov podávanej protinádorovej liečby. Pneumotoxicita je síce vzácny, ale v súvislosti s kvalitou života výrazne zaťažujúci nežiaduci účinok podávanej protinádorovej chemoterapeutickej liečby, z čoho vyplýva, aj na základe vykonanej analýzy, že náhrada alkylačnej látky – cyklofosfamidu v chemoterapeutickom kombinovanom režime iným cytostatikom napr. paklitaxelom predstavuje lepšiu kvalitu života onkologického pacienta.


Profil preskripcie liekov na chronické choroby dolných dýchacích ciest v ambulantnej praxi
N. Luknárová, M. Domčeková, Ľ. Lehocká, P. Otrubčiak
Katedra organizácie a riadenia farmácie, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava

V práci bola hodnotená preskripcia a spotreba liekov na chronické choroby dolných ciest dýchacích, zastúpené Dg. J 40 – J 47 a to podľa veku a pohlavia. Podrobnejšej analýze boli podrobené Dg. J 40 ( bronchitída neurčená ako akútna alebo chronická), Dg. J 41 (jednoduchá a mukopurulentná chronická bronchitída) a Dg. J 44 (iná zdĺhavá obštrukčná choroba pľúc).

Východiskom pre analýzu bola databáza lekárskych predpisov verejnej lekárne za obdobie kalendárneho roku 2006. Za toto obdobie to bolo 30 883 lekárskych predpisov, z toho 12 880 predpísaných mužom a 18 003 ženám. Z nich boli vybrané lekárske predpisy s chronickými chorobami dolných dýchacích ciest, čo predstavovalo 4,6 % z celkového počtu lekárskych predpisov.

Najčastejším chronickým ochorením dolných dýchacích ciest bola astma, ktorou v pozorovanom súbore trpí až 55 % pacientov. Z vybraných analyzovaných diagnóz, sedemnástim percentám pacientov bola diagnostikovaná bronchitída neurčená ako akútna alebo chronická, 15 % pacientov trpelo na inú zdĺhavú obštrukčnú pľúcnu chorobu a 11 % predstavuje jednoduchá a mukopurulentná chronická bronchitída. Nešpecifikovaná chronická bronchitída, emfyzém pľúc, status astmatikus a bronchiektázie predstavovali len malé percento, čo mohlo byť spôsobené tým, že zdrojom údajov bola verejná lekáreň a tieto diagnózy sa zväčša neliečia ambulantne, prípadne sú len obmedzené možnosti ich farmakoterapie .

Z výsledkov práce vyplynulo, že bronchitída neurčená ako akútna alebo chronická predstavovala 17 % z chronických chorôb dýchacích ciest. Lieky používané na túto diagnózu boli najmä z ATC skupín J (antiinfektíva na systémové použitie) a R (respiračný systém). Sortiment tvorilo 62 druhov liekov. Najpredpisovanejším liekom bol CLARITHROMYCIN-Ratiopharm 500.

Iná zdĺhavá obštrukčná choroba pľúc sa najviac vyskytovala u pacientov starších ako 40 rokov, a to ako u žien tak aj u mužov. V terapii dominovali lieky na respiračný systém, hlavne anticholinergiká zo skupiny antiastmatík. Najviac predpisovaný bol Atrovent N s obsahom ipratropiumbromidu. Sortiment na túto diagnózu tvorilo 56 druhov liekov.

Jednoduchá a mukopurulentná chronická bronchitída sa častejšie vyskytla u pacientov starších ako 24 rokov. Na terapiu boli použité najmä antiinfektíva na systémové použitie a lieky s účinkom na respiračný systém. Sortiment tvorilo 47 liekov a najčastejšie predpisovaný bol Atrovent N.

Počet pacientov s diagnózami J42, J43, J46 a J47 predstavoval v sledovanom súbore len 2,7 percenta.


Utilizácia liekov predpísaných na Dg. J-45 astma, podľa veku a pohlavia
M. Fulmeková1, N. Luknárová, M. Domčeková, P. Otrubčiak
Katedra organizácie a riadenia farmácie, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava,
1Univerzitná lekáreň, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava

Astma sa zaraďuje k najčastejšie sa vyskytujúcim chronickým chorobám dolných dýchacích ciest. Jej klinické prejavy môžu byť u väčšiny pacientov kontrolované dostupnou liečbou.

Z výsledkov práce vyplynulo, že pacienti s chronickými chorobami dolných dýchacích ciest predstavovali 4,6 percenta z celkového počtu pacientov lekárne. Z tohto množstva bolo 57% žien a 43 % mužov. Najpočetnejším ochorením z chronických chorôb dolných dýchacích ciest bola astma, ktorou trpelo 55 % pacientov hodnoteného súboru lekárskych predpisov.

Z analýzy vyplýva, že prevažná väčšina liekov predpísaných na diagnózu J45 je z ATC skupiny R (respiračný systém). Na terapiu astmy boli použité aj systémové glukokortikoidy, antineoplastické a imunomodulačné látky a alergény z ATC skupiny V (rôzne látky).

Z liečiv ovplyvňujúcich respiračný systém sa najčastejšie predpisovali antiastmatiká. Najviac balení liekov bolo predpísaných z ATC podskupiny R03AK (adrenergiká a ostatné antiastmatiká), teda liekov s obsahom fixnej kombinácie inhalačného beta-2 sympatomimetika a glukokortikoidu. Selektívni agonisti beta-2 adrenergných receptorov boli najčastejšie používané inhalačne a to najmä dlhodobo účinné formoterol a salmeterol, menej fenoterol a salbutamol s krátkym účinkom. Z antiastmatík najmenej predpisované boli lieky na celkové podanie s obsahom beta-2 sympatomimetík, ktorých bolo za sledované obdobie len 10 balení. Často používané boli aj antagonisti leukotriénových receptorov, hlavne montelukast, menej zafirlukast. Samotné inhalačné kortikosteroidy boli až štvrtými najpredpisovanejšími antiastmatikami. Za nimi nasledovali xantíny predstavované teofilínom a anticholinergiká, ipratropiumbromid a tiotropiumbromid.

Astma bola v detstve častejšia u chlapcov ako u dievčat a v dospelosti na ňu trpelo viac žien ako mužov.

V sledovanom súbore vo veku do 40 rokov bol väčší počet balení liekov predpisovaný mužom a vo vyššom veku ženám, čo je pravdepodobne spôsobené vekovou štruktúrou pacientov s diagnózou J 45.