8-9/2009

Informačná spoločnosť a rozvoj nových elektro-nických služieb v prostredí Web 2.0 postavili knižnice pred nové výzvy v skvalitňovaní knižnično-infor-mačných služieb. Ústredná knižnica FaF UK je súčas-ťou knižnično-informačného systému Univerzity Komenského riadeného Centrálnou akademickou knižnicou UK (vznik v r. 2004), v rámci ktorého participuje na tvorbe a aktualizácii dvoch interných databáz: súborný on-line katalóg fakultných knižníc a databáza evidencie publikačnej činnosti - EPC. Pre svojich používateľov zabezpečuje prístup k externým informačným zdrojom v rámci projektu NISPEZ určeného na informačnú podporu vedy a výskumu aj formou tzv. vzdialeného prístupu. Okrem centrálnych akademických licencií buduje farmaceutická fakulta vlastný informačný fond s prihliadnutím na špecifiká farmaceutických odborov (ide o fond špeciálnych odborných príručiek, e- encyklopédií, kolekcií e-kníh, e-časopisov, liekopisov a farmaceutických databáz). V rámci služieb poskytovaných používateľom sa veľký dôraz kladie na využívanie IKT v dodávaní doku-mentov - služba EDD, sprístupňovanie vyhľadávacieho nástroja - portál elektronických časopisov na zefektívnenie vyhľadávania v plnotextových informačných zdrojoch. Všetky služby knižnice sú dostupné aj záujemcom z radov farmaceutov a ostatnej odbornej verejnosti, ktorí sa prídu zaregistrovať do knižnice.

M. KADNÁROVÁ

4-Quinolones represent a large group of compounds belonging to tautomeric systems representing hydroxyquinoline - quinolone equilibria¹:
Many 4-quinolones are biologically active and therefore some of them were found in nature in some parts of plants or animals, such as zoochromes (uranidine) or alkaloids^2,3. In the 70-ties three generations of bactericides were developed. Newer applications are in anticancer therapy exploiting their antitumor activity of cancer of lungs, large intestine, CNS, ovary, breasts, prostate glands etc; but also antihelminthics, antirheumatics, antiameabics, gastric and neurodegenerative diseases (epilepsy, stroke, heart attack, Alzheimer´s disease), antiallergics, antiherpe-tics, SARS treatment, coccidiostatics³.

Primary quinolone could be derivatized by alkyla-tion and saponification (or reversed) and following amination: Chlorination of primary quinolone gives tise to a very reactive a-chloroester system, which allowed us to prepare condensed tri- to pentacyclic systems with fused furo-, thieno-, pyrrolo-, pyrazolo-, pyrimidino-, pyridopyrimido-, benzimidazolo- and triazoloquinolone tautomeric systems⁴.

Author thanks the Slovak grant agency for financial supports (grants No. 1/9254/02 a 10058/03).

REFERENCES
1. Elguero J., Marzin C., Katritzky A.R., Linda P.: Tautomerism of Heterocycles, Adv. Heterocycl. Chem., Suppl. 1, Academic Press, New York 1976.
2. Milata V.: Chemická štruktúra chinolónov a ich antibakteriálna aktivita. II. 4-Chinolóny - ich výskyt v prírode a biologické vlastnosti, Česká a slovenská farmacie, 49(2), 68 (2000).
3. Milata V., Claramunt R.M., Elguero J., P. Zálupský: Chemical Structure and Antibacterial Activity of 4-Quinolones: Incidence in Nature, Preparations and Properties, Targets in Heterocyclic Systems, 4, 167-203 (2000) and citations therein.
4. Milata V., Saloň J., Černuchová P.: unpublished results.

V. MILATA

Historicky sa vývoj farmaceutických vied datuje od roku 1241, kedy sa rozdelilo ľudové liečiteľstvo na dva odbory a to: medicínu a farmáciu.

Za začiatok vývoja farmaceutických vied možno na Slovensku považovať rok 1763, kedy bola založená Katedra chémie a metalurgie v Banskej Štiavnici a výsledky činnosti Katedry chémie a botaniky na Trnavskej univerzite v rokoch 1770 - 1777.

Cieľavedomý vývoj začína v roku 1922, kedy bol na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského založený Ústav pre lekársku chémiu a v roku 1921 Ústav farmakológie a farmakognózie. Od roku 1940 sa do vývoja zapojila aj Katedra organickej chémie Prírodovedeckej fakulty UK, po 2. svetovej vojne Katedra anorganickej chémie, Katedra organickej chémie, Katedra analytickej chémie, Katedra anorganickej technológie, Katedra biochémie a mikrobiológie Chemicko-technologickej fakulty SVŠT v Bratislave. Od roku 1952 sa farmaceutické vedy začali systematicky rozvíjať na novozaloženej Farmaceutickej fakulte UK v Bratislave.

V referáte sa objasňujú najdôležitejšie konkrétne výsledky vedeckých škôl, jednotlivcov, ktoré sa evidujú z oblasti objavov, patentov, pôvodných vedeckých experimentálnych prác, učebníc, monografií, ktoré dosiahli vo farmaceutickej chémii, analýze liečiv, farmakognózii a botanike, galenickej farmácie, klinickej farmácie, organizácii a riadenia farmácie a dejín farmácie.

J. ČIŽMÁRIK