V januári t. r. oslávila milé životné jubileum vedecká pracovníčka Katedry chemickej teórie liečiv Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave doc. RNDr. Mária Kohútová, CSc.

Narodila sa v Prievidzi, ale už v útlom veku sa stala Bratislavčankou. Vyrastala v inšpiratívnom učiteľskom prostredí. Stredoškolské štúdium ukončila na bývalej JSŠ Jelenia ulica v r. 1956. Vysokoškolské vzdelanie získala v r. 1961 na Prírodovedeckej fakulte UK v odbore anorganická chémia. Po ukončení VŠ štúdia nastúpila ako vedecká pracovníčka na Oddelenie štruktúry a syntéz Ústavu anorganickej chémie SAV v Bratislave, kde od r. 1976 zastávala aj funkciu zástupcu vedúceho oddelenia. Podieľala sa na tímovom riešení vedeckovýskumných úloh zameraných na štúdium podmienok prípravy a vlastností chlorotitanitých komplexov s rôznymi organickými ligandmi a hľadanie obdoby Zieglerových katalyzátorov pod vedením RNDr. Ing. M. Zikmunda, CSc. Zároveň bola na Slovensku priekopníčkou štúdia magnetických a kryomagnetických vlastností komplexných zlúčenín meraniami na prototypovom prístroji Gouyovou metódou. V uvedenej vedeckej problematike napriek mimoriadne náročnej experimentálnej technike, pretože komplexné zlúčeniny TiIII sú mimoriadne citlivé na stopy kyslíka a vlhkosť, získala pozoruhodné výsledky, ktoré boli pre jubilantku odrazovým mostíkom jej ďalšieho profesionálneho rastu.

V r. 1969 rigoróznymi skúškami a obhájením rigoróznej práce na tému Syntéza, magnetické vlastnosti a reflexné spektrá karboxylátomeďnatých komplexov získala titul RNDr. na Katedre anorganickej chémie PríF UK. Kandidátsku dizertačnú prácu úspešne obhájila v r. 1976 na Chemickotechnologickej fakulte SVŠT v Bratislave na tému Magnetické vlastnosti chlorokomplexov titanitých. Kvalifikačný stupeň samostatný vedecký pracovník IIa jej Predsedníctvo SAV udelilo v r. 1981 a o trinásť rokov neskôr po habilitačnom konaní na PríF UK získala vedeckopedagogický titul docent v odbore anorganická chémia.

Na Katedru chemickej teórie liečiv FaF UK pani docentka nastúpila v r. 1992 ako vedecká pracovníčka, kde aktívne a obetavo pôsobí vo výskumnej a edukačnej činnosti dodnes. Je riešiteľkou viacerých výskumných úloh zameraných na štúdium chemických a biologických vlastností meďnatých a zinočnatých komplexov Schiffových báz získaných reakciou vhodnej oxozlúčeniny s biologicky významnou aminokyselinou. Jubilantka sa popri aktívnom riešení výskumných úloh podieľa významnou mierou na pedagogickom procese katedry vo všetkých formách výučby. V magisterskom štúdiu v anglickom programe vedie kompletnú výučbu predmetu General and Inorganic Chemistry. Je dlhoročnou vedúcou diplomových prác a konzultantkou rigoróznych prác v študijnom odbore farmácia. Od r. 1982 je externým prednášateľom predmetu Magnetické vlastnosti chemických zlúčenín na Katedre anorganickej chémie PríF UK pre študentov 4. roku štúdia. Z oblasti magnetických vlastností chemických zlúčenín ako i koordinačných zlúčenín je doc. Kohútová autorkou spoluautorkou viac ako 100 pôvodných experimentálnych prác s adekvátnym citačným ohlasom. Je frekventovanou posudzovateľkou rukopisov vedeckých publikácií a kvalifikačných vedeckých prác v odbore anorganická chémia.

Pani docentka je od r. 1965 členkou SCHS, pričom v r. 1997 - 2003 bola členkou výboru Odbornej skupiny pre anorganickú chémiu a v r. 2000 - 2006 členkou Predsedníctva SCHS. Podieľala sa viacero rokov ako členka organizačného výboru na odbornom a vecnom zabezpečení vedeckých konferencií o koordinačnej chémii v Smoleniciach. Tu pravidelne prezentovala aj výsledky svojej tvorivej výskumnej činnosti.

Za významný vedecký prínos a zásluhy o rozvoj fyzikálnochemických vied na Slovensku bola v r. 1989 docentka Kohútová ocenená Predsedníctvom SAV Striebornou plaketou Dionýza Ilkoviča a v r. 1999 Striebornou medailou Slovenskej chemickej spoločnosti a Striebornou medailou Farmaceutickej fakulty UK. Z príležitosti svojho životného jubilea prebrala z rúk prezidenta SFS prof. J. Čižmárika Pamätnú medailu Vladimíra J. Žuffu.

Jubilantka je rada za katedrou, pričom je vzorom v prísnom ale kolegiálnom prístupe ku študentom, vyniká obetavosťou a ochotou pomáhať. Je zároveň spoločenská, s charakteristickým jemným ostrovtipom. Celou dušou miluje vážnu hudbu a s vyhraneným záujmom sa venuje anglickému jazyku a literatúre. Svoj vzťah k farmácií dokumentuje výsledkami svojej mnohorakej práce a tiež tým, že neter Lucia sa štúdiom na tunajšej fakulte stala prvou farmaceutkou v ich rodine.

Vážená naša jubilantka, pri príležitosti Vášho milého životného jubilea Vám prajeme v mene spolupracovníkov, študentov, absolventov a priateľov z farmaceutickej a chemickej obce veľa šťastia, zdravia, optimizmu a životného elánu pri plnení tvorivých pracovných úloh, pri pestovaní svojich záľub, pri cestovaní do diaľav i pohodu a potešenie v kruhu Vašich najbližších.

Ad multos annos! - ctená pani docentka!

Tragickou osobnosťou farmaceutickej chémie u nás bol RNDr. PhMr. Jaroslav Pokorný, CSc. (1930 - 1970), ktorého sme my spolupracovníci familiárne nazývali "Jaroušek".

Pochádzal z Brna, kde s výborným prospechom promoval na jeho Farmaceutickej fakulte. Bol jedným z prvých interných vedeckých ašpirantov Ústavu farmaceutickej chémie FaF v Brne, na ktorom pod vedením školiteľa doc. B. Melichara sa začal špecializovať na kontrolu chemických liečiv. Na tomto pracovisku začal študovať azeotropné procesy. Na ich sledovanie skonštruoval nový prístroj pre analytickú azeotropnú destiláciu, ktorý nazval "Azeograf". Experimenty potrebné k riešeniu tejto úlohy ukončil na jar v roku 1960. Z nich predložil kandidátsku dizertačnú prácu: O analytickém využití azeotropních jevů, ktorú 19. 8. 1960 úspešne obhájil a stal sa v poradí 8. kandidátom farmaceutických vied v bývalom Československu.

V roku 1960 po zlúčení brnenskej a bratislavskej fakulty prechádza ako odborný asistent na Farmaceutickú fakultu Univerzity Komenského a stáva sa učiteľom na Katedre farmaceutickej chémie FaFUK v Bratislave.

Na tomto pracovisku sa začal zaoberať výskumom v oblasti zónového tavenia, ktoré tvorilo druhú komplexnú časť jeho vedeckých záujmov.

Zónové tavenie je fyzikálnochemická metóda, ktorá sa používa na riadené rozdeľovanie rozpustných nečistôt, čiže prímesí. Je založená na tom, že koncentrácia nečistoty v tuhnúcom kryštále sa líši od koncentrácie v kvapaline. Na základe tohto princípu možno potom nečistotu oddeliť od hlavnej čistej látky.

Táto metóda, ktorá bola vypracovaná v roku 1952, patrila vtedy doslova medzi "mladé" separačné metódy. V období, keď sa ňou dr. Pokorný začal zaoberať, nebola u nás rozšírená a poznal ju len veľmi malý okruh odborníkov, a to najmä z teoretickej stránky. Preto musel prekonať veľké množstvo rozličných prekážok nielen teoretického, ale najmä praktického charakteru. Vďaka jeho zručnosti a konštrukčnému talentu si dokázal zostaviť prístroj aparatúru poháňanú hodinovým strojčekom, posúvajúcim trubice, v ktorých sa látky topili. Zároveň si vypracoval metódy na kontrolu čistoty čisteného liečiva alebo chemikálie.

Za relatívne krátky čas sa mu podarilo zdolať tie najdôležitejšie prekážky a jeho prvé práce, ktoré boli zamerané najmä na aplikáciu tejto metódy na organické zlúčeniny a liečivá, sa stretli s veľkým záujmom.

Na základe týchto výsledkov sa právom zaraďuje medzi priekopníkov zavádzania tejto metódy do oblasti organickej a farmaceutickej chémie u nás.

RNDr. Jaroslav Pokorný, CSc., bol nielen mimoriadne erudovaný a schopný vedecký pracovník, ale doslova "koumák", ako sa tento typ človeka v češtine nazýva, ale i vynikajúci vysokoškolský učiteľ. S neobyčajnou trpezlivosťou a láskou sa dokázal dlhé hodiny venovať študentom najmä v praktickom cvičení z kontroly chemických liečiv a konzultovať s nimi všetky položené otázky. V tomto bol až populárny a jeho meno bolo u študentov pre túto vlastnosť veľmi známe. Vedel veľmi rýchlo a precízne formulovať odpovede na mnohé otázky nielen hlavné, ale i okrajové, ktoré boli niekedy veľmi vzdialené, alebo vôbec nesúviseli s jeho vedným odborom. Bol neobyčajne sčítaným učiteľom, ktorý sa vynikajúco vyznal v bohatej a obšírnej chemickej literatúre, ktorú systematicky študoval a poznatky z nej operatívne vnášal do výchovnovzdelávacieho procesu.

Tieto vlastnosti môžem potvrdiť aj osobne, pretože som mal možnosť s ním krátky čas aktívne spolupracovať. Keď sme si v práci nevedeli poradiť ako ísť ďalej, zašli sme za ním a on zbrusu a z hlavy odpovedal, kde v ktorom diele sa o probléme píše česky, rusky alebo anglicky. Niekedy priamo siahol do svojej bohatej súkromnej knižnice a podal nám patričnú monografiu a nalistoval i potrebné strany. Mal priam encyklopedickú pamäť, i keď sám vyučoval neencyklopedicky, nekopíroval, neopakoval učebnice, ale problémy a otázky vysvetľoval logickým svojským štýlom so začiatkom: "Hele, ja si myslím, že je to takhle..." a potom vysvetlil problém jemu typickým spôsobom, ktorý sa však zhodoval inými slovami s jeho interpretáciou v učebnici.

Všetci, ktorí sme ho mali možnosť osobne poznať, sme ho poznali ako učiteľa veľmi rozvážneho, vyrovnaného, ktorý mal vždy pochopenie pre potreby širokého okruhu nás všetkých.

Začiatkom roku 1963 "Jarouškova mašinka" ako sme nazývali jeho aparatúru na zónové tavenie pracovala už len sporadicky.

RNDr. Pokorný, CSc. sa rozhodol vrátiť do Brna, kde prijal miesto vedeckého pracovníka Výskumného ústavu čistých chemikálií, špecializovaného pracoviska v oblasti, ktorá dominovala v jeho doterajšej orientácii.

Na tomto pracovisku našiel jedinečné pole na uplatnenie metódy zónového tavenia a riešenia konkrétnych úloh praxe. S jemu typickým elánom sa veľmi rýchlo zapojil do riešenia úloh tohto pracoviska, pričom naďalej udržiaval kontakty s fakultou v Bratislave a zúčastňoval sa konferencií a sympózií.

Vo voľných chvíľach sa venoval čítaniu klasickej svetovej literatúry, počúvaniu organovej hudby, ktorú miloval, a štúdiu nielen chemickej a farmaceutickej, ale i historickej literatúry.

Jeho pracovné zanietenie a nasadenia a harmonický život však ako blesk z neba narušila choroba. Po dlhých vyšetreniach mu v roku 1970 lekári diagnostikovali rakovinu hrubého čreva. Táto sa postupne prudko vyvíjala a s ťažkými bolesťami ho museli hospitalizovať. Patologicky proces pokračoval závratne rýchlo, liečivá nezaberali a cykly záchvatov sa opakovali čoraz častejšie. Tento stav si on uvedomoval so všetkými dôsledkami. Často podliehal ťažkým depresiám. Keď 18. apríla 1970 už nenašiel východisko, v depresii požil nadmerné množstvo liekov, ktoré mu mali odstrániť veľké bolesti. A žiaľ sa otrávil. Možno vedome, alebo nevedome. Ťažko rozhodnúť, ale taká bola skutočnosť.

Na jeho pohrebe v brnenskom krematóriu sa s ním prišla rozlúčiť široká komunita českých a slovenských farmaceutov a chemikov, medzi ktorých sa svojou prácou zaradil a bol jej platným tvorivým členom.

Cieľom publikácie bolo vyhľadať a skatalogizovať pohľadnice PhMr. Halašu v zbierkach slovenských inštitúcií a súkromných zberateľov, zaoberajúcich sa históriou slovenskej filokartie a na základe získaného materiálu porovnať jeho tvorbu v oblasti filokartie s jeho fotografickou tvorbou a poukázať na jeho prínos a nezastupiteľné miesto v slovenskej filokartii. Súčasťou práce je katalóg jeho pohľadníc, ktoré sú usporiadané podľa žánrov - miestopisné, príležitostné a pohľadnice vydané po jeho smrti.
Prínos Halašu do slovenskej filokartie spočíva v originálnom ponímaní pohľadnice ako dokumentu viažuceho sa k určitej miestopisnej lokalite a v spracovaní daného motívu po umeleckej stránke. Obidva tieto plány Ján Halaša spojil do jedného celku a výsledkom bola fotografia - pohľadnica, ktorá spĺňala všetky kritériá objednávateľa na dokumentárnu hodnotu daného záberu a ktorá tiež mohla vystupovať samostatne i ako umelecká fotografia. Vďaka tomuto originálnemu ponímaniu pohľadnice mu patrí čestné miesto medzi takými autormi v histórii slovenskej filokartie, ako boli Karol Divald st., Pavol Socháň a Karol Plicka. 
Kľúčové slová: PhMr. Ján Halaša - pohľadnica - slovenská filokartia.

Deltiology and pharmacists II. results of PhMr. Ján Halaša

The main object of this article was to search and to catalogize PhMr. Ján Halaša postcards at collections of Slovak institutions and private collectors, who are interested in Slovak postcards history. There was compared his creation at field of deltiology with his photographical creation on the basis of achieved material and also pointed out his contribution and irretrievability in Slovak deltiology. 
Author's contribution to Slovak deltiology lies in original conception of postcard as a document which is connected to certain topographical locality and also at perception of motif by artistic side. Both of these plans has PhMr. Ján Halaša connected into one unit and the result was a photography - a postcard, which fulfiled all customer's conditions for documentaristic value of given shot and which also could appear as a postcard itself as well as an artistic photography. Thanks to this original perception of a postcard belongs him a honourable place within such authors in Slovak history of deltiology as Karol Divald sr., Pavol Socháň or Karol Plicka.
Part of this article is a catalogue of fiftyfour postcards, which are arranged according to genres - topographical, occasional and postcards edited after author's death. There are also postcards, which are not included into this catalogue; because they are not signed with author's name but they have characteristic signs typical for Halaša's artwork. They could be considered as potentially Halaša's postcards.
Key words: PhMr. Ján Halaša - postcard - Slovak postcard history - Slovak deltiology.

Isatis tinctoria L. (farbovník obyčajný) z čeľade Brassicaceae sa u nás pestuje najmä pre obsah prírodných farebných látok zo skupiny indolových farbív (indigo). Je súčasťou tradičnej čínskej medicíny a od dávnych čias sa používa v mnohých krajinách v terapii rôznych ochorení. V poslednom čase sa táto rastlina dostáva do pozornosti vďaka obsahu indolových látok s potvrdenou antikarcinogénnou aktivitou. Na tejto aktivite sa môžu podieľať aj fenolové látky. Literatúra uvádza prítomnosť fenolových látok vo farbovníku obyčajnom, preto je táto práca zameraná na stanovenie ich obsahu v listoch. Liekopisnými metódami sa v suchých listoch stanovil tento obsah fenolových látok: celkové polyfenoly 3,03 %, triesloviny 1,05 %, celkové hydroxyškoricové deriváty vyjadrené ako kyselina rozmarínová 1,0 %, antokyány vyjadrené ako chlorid cyanidín3glukozid 0,08 %, flavonoidy vyjadrené ako izokvercitrín 0,3 %. Antioxidačná aktivita vodnoetanolového extraktu listov stanovená po reakcii s voľným DPPH radikálom mala hodnotu SC50 = 103,9 µg/ml.
Kľúčové slová: Isatis tinctoria L. - fenolové látky - antioxidačná aktivita - DPPH

Isatis tinctoria l. (dyer´s woad) from the phenolic compounds content and scavenging activity point of view

Isatis tinctoria L. (woad) a member of the Brassicaceae family is a common plant cultivated in European countries to produce the blue dye (indigo). It is a common plant in Traditional Chinese Medicine (TCM) and throughout centuries it is used in the treatment of different diseses. Nowadays, woad became popular because of the indol compounds content, which shown an anticarcinogenic activity. There are some information about the phenolics content in the literature, what was the reason for the determination of the phenolic compounds contents in this study. According to pharmacopoeial methods the contents of the phenolic compounds were examined: total polyphenols 3,03%, tannins 1,05 %, total hydroxycinnamic derivatives expresed as rosmarinic acid 1,0 %, anthocyanins expresed as cyanidin3glucoside chloride 0,08 %, total flavonoids expresed as isoquercitrin 0,3 %. The antioxidant activity of the hydroalcoholic extract of leaves of Isatis tinctoria L. was established after reaction with free DPPH (2,2diphenyl1picrylhydrazyl) radical, SC50 = 103,9 µg/ml. 
Key words: Isatis tinctoria L. - phenolic compounds - antioxidant activity - DPPH.